Tehotná

Povedzte, kto kedy povedal, že tehotenstvo je krásne?...ukážte mi ho, nech ho zabijem!
Neviem ako potom, ale prvý trimester je hrozný!
Takže odkdedy som zistila, že som v tom, prešla som všetkým. Štádiami zmien psychických i fyzických. Konečne po dvoch mesiacoch som prestala vracať, samozrejme aké ranné nevoľnosti u mňa nemôže byť nič normálne, ja som ich mala večer. Mávala som krásne večery, zničená z roboty som si ešte posedela i pred večerov i po nej pri záchodovej mise, potom ma to tak zničilo, že som sa ledva došúchala do postele a zase spala. Keď hovorím zase, tak je to opodstatnené. Totiž doteraz som spávala aj 12 hodín denne, chapete ja? Čo som po robote ani domov nešla, ale rovno do krčmy, baru, alebo bohvie kam.

Chute? Sladké nemusím, ale kyslého by som žrala za dvoch! Pastu len vidím a grcám (moje obľúbené jedlo, keď nie som tehotná). Mäso do mňa tiež nejde, salámy a slaniny ani páchnuť...no keď sme už pri pachu, viete čo, teraz sa asi prihlásim ku polícii za stopárskeho psa! Ja cítim na kilometre! Ľudí, vône, ponožky. Jar som cítila už pred dvoma týždňami, keď tu ešte snežilo, takže ak potrebujete vystopovať vášho neverného partnera, najmite si ma teraz, som lacná.

No a brucho? Rastie. Akurát neviem, či z decka, alebo z toho koľko žeriem a to žeriem! Kedysi mi stačilo dvakrát za deň, no teraz vstávam o šiestej, áno, dobre čítate, o šiestej ráno mám raňajky, o deviatej ďalšie a o 11tej už šťukám, že zomriem od hladu, takže obedy mávam už o pol 12tej, no a po druhej hodine mi už nič netreba okrem pitia a ovocia. No a pitie, nepamätám, kedy som mala pivo. Chápete? Ja a pivo? Veď som žila pre neho! No ale dá sa žiť, sem tam si dám glg na trávenie lebo teraz mám ešte horšie trávenie ako kedysi, inak pijem vodičky, džúsiky. A cigaretka? Čo to je? Dym neznášam a hlavne keď mi napáchnu šaty, to sa budím ešte aj v noci zo spánku, že cítim šaty čo ležia na stoličke pri posteli...jasné, nie sú v skrini, keďže som teraz taká lenivá, že doma mám 3 cm prachu a len cestičku od postele na záchod a do ladničky. Záchod si tiež vyberá najlepšie časy, cez noc idem aj trikrát, takže sa mi skvelo spí!

A sex? Nebudte tehotný!!! Žiadna chuť. Ja, nymfa! No už sa síce musím pochváliť, je to lepšie posledné dva týždne, no predtým hrúza...nekomentujem ďalej. Téma prsia? Tie delá, čo som mala už nemám, už mám kanóny! Podpíry sú mi malé, omínajú ma. Bradavky bolia jak fras. Baby, chcete byť stále tehotné? Je to "nádherné". Ďalej priberám v bokoch, už budem typická slovenská mamička, už mi chýbajú len igelitky z obchodu do ruky. No čo vám ešte také krásne opíšem?

Ááá, psychika. Najpúrv to bol šok, keď som to zistila a nebolo to potvrdené, klepala som sa jak šľak, môj chlop to ani nepochopil na prvýkrát. Potom, po dvojtýždňových chodeniach po lekároch mi to potvrdili. Na ten deň nezabudnem. Ležím na lehátku s roztiahnutými nohami, vo mne sa hrabe ultrazvuk a zrazu doktorkin výkrik do tmy..."Aha, veď už je tam, mali ste pravdu!". No a to mi stačilo. To bol šok, potom bola fáza taká, že nič sa nedeje, lebo vám je blbo a neviete, že či z tehotenstva, alebo zo stresu. Potom je fáza kašlania na to, potom obavy, potom sa trošku tešíte. Zavŕši to ultrazvuk po niekoľkých týždňoch stresu a obáv, keď vám lekárka ukáže vaše dieťa, či lepšie povedané plod.

Bolo to super, krásne a vôbec neopísateľné! Normálne som videla nohy, ruky, nejakú zdeformovanú hlavu a podobne. Síce bolo to len nejaké 4cm veľké, no zdalo sa to obrovské a krásne. Tak potom sa tešíte, že sa skvelo vyvája, dávate si pozor a sledujete sa. Teraz to má 6 až 7 cm. Veľké hovádko. Momentálne sa rozhoduje o pohlaví, dokonca sa mu vytvára zažívací trakt a nervy...hmm, to bude nervné decko...

Tak a teraz sa teším na ďalšiu kontrolu, medzitým vás napchajú tabletkami na zabránenie mimovolného potratu a dodanie vitamínov potrebných na dobrý vývin. No tá kontrola, to ma len vyvedie z miery, to viete, všetko to meranie, váženie a tak ďalej.

No a zisťujem, že sa na život pozerám inak. Ono sa to hovorí, ale naozaj sa asi každý tým zmení, vaše priority aj pohľad na život.

Tak to by aj stačilo, veď ma bolia prsty. Mávajte sa krásne, milujte sa a množte sa!

PS: Pozdravujem Zuzku, autorku tohoto článku-mailu. Ďakujem za pre mňa predstaviteľný opis toho čo prežívaš. Prajem zdravie pre malého a dobrý život pre celú rodinku.