Trošku iný anjel

Milujem ranné návraty domov z prebdenej alebo poloprebdenej noci. Je jedno, či to je niekde pri mori, či to je v horách, v maličkom slovenskom mestečku alebo vo veľkom Londýne. Dnes som nestihol východ slnka ako zvyčajne, ale za to som mal rannú hru na schovávačku (kde môže byť tá metro stanica, čo tu včera večer niekde bola?) a potom kávičku v stánku na stojáka, nádhera. Dnes som sa vracal (opakujem vracal sa, to sa je tam podstatné) z klasickej londýnskej párty. Veľa ľudí natlačených v nejakom byte väčšinou v nejakej časti Londýna, kde ste pred tým nikdy neboli. Veľa národností. Včera tam boli najväčšie skupinky Brazilcov (áno Braziliek tiež), Španielov, Čechoslovákov, nejakí Francíkovia a Nemka, Kanaďan, Poľka...

...no a tak sme sa bavili a tancovali a poburovali susedov a všetkých slušne vychovaných. Naozaj sme sa snažili. Nikomu nevadilo, že netušili o čom, prečo a hlavne pre koho tá párty bola, a tá dievčina, ktorá oslavovala narodeniny to nejakú dobu rozdýchavala, ale to sa niekedy stáva. Jediné pravidlo bolo, že sa trebalo pri vchode vyzuť. Tak ma napadá, že to bol asi dôvod, prečo som neskôr tak rýchlo zaspal.

Zaspal som nad ránom. Nepoviem vám kedy a prečo z očividných dôvodov (ktoré netuším), ale spal som. V pozadí som počul ešte nejakú muziku (vlastne nie v pozadí, reproduktory boli tak meter od mojich uší) ale nevyrušoval som sa. Sníval som o tom, že som na párty a spím. A teraz si uvedomujem, že sa mi splnil môj ďalší sen.

Zobudil ma kamarát a diplomaticky mi oznámil, že už ide. O chvíľu totiž nastupoval do práce. My šťastní, sme sa naháňať nemuseli a tak ako to už býva, keďže sme sa nemuseli, tak sme sa ani nenaháňali. Kde sa vytratilo tých 20-30 ľudí, čo tam boli neviem, ale ostali sme tam asi piati. Myslím v miestnosti, ktorá bola celý večer ako tanečný parket. Jedno dievča spalo na zemi a ja som mal pohnútky sa s ňou vymeniť, ale ostalo len pri pohnútkach. Ďalšie na jednej pohovke, jeden párik na druhej a ja na takom maličkom gauči s vyloženými nohami na stoličke a v tom momente, keď som sa snažil po asi tisícikrát nájsť vyhovujúcu polohu to prišlo, prišiel on.

S okuliarmi, úsmevom a zapáchajúcim alkoholovým dychom. Urobil mi to, čo som presne potreboval. Neviem ako to vedel, ale asi mu to niekto z hora našepkal. Zavrel okno, z ktorého na mňa fučal mrazivý ranný vietor, posunul mi stoličku bližšie, tak aby som mal nohy v miernom pokrčení a nie napnuté ani moc skrčené a čo je najdôležitejšie posunul mi tie repráky, ktoré boli kúsok od mojej hlavy tak, že som sa o ne mohol pekne zaprieť a v tom momente ma urobil najšťastnejším človekom planéty! Som skromný, vidíte ako málo mi stačí a ešte teraz sa z toho usmievam.

Ten môj ranný anjel si za to ani nič nepýtal, nepamätám si ani, či som mu stihol poďakovať ale viem, že nič neviem, ale okrem toho, že to bolo niečo čo urobí pekný deň, človeka donúti rozmýšľať a koniec koncov ho urobí lepším. Ja som rozhodnutý, že na najbližšej párty sa zahrám na podobného anjela ja a urobím niekomu takýto pekný deň, ako on urobil mne. Už to mám aj premyslené, nejaké dievča bude už unavené, tak ju odnesiem do nejakej najbližšej postele a pekne ju tam uložím. A nič si za to nevypýtam. Urobím jej len tak pekné ráno.


Don't worry, be happy and smile!