Utorok

Utorok.
Pracovný deň na začiatku týždňa. Je pracovný a všetci vzdycháme. Ešte na ceste z obchodu sa mi stala zaujímavá vec, sedel som v aute, stál som na križovatke (zaujímavé, sedel a pritom stál), počúval hudbu, bubnoval spolu s bubeníkom a v tom vedľa mňa zastavilo iné auto. Žena stiahla okno a tak som si aj ja, stiahol. Mal som pootvorené dvere, tak si zlatíčko dalo tú námahu a upozornila ma na to. Poďakoval som jej a poprial pekný večer. Dobubnoval som sa domov. Vzdycháme preto, lebo už je skoro za nami. Ten utorok.

Púšťam si hudbu, ktorú som už dlho nepočul a mam rád. Veľmi rád. Púšťam si hudbu, ktorú mám veľmi rád. Opakujem to dvakrát, lebo chcem aby ste si to zapamätali. Tú informáciu.

V obchode som použil nejaké cenné papieriky a oni mi za to uvarili večeru. Zlatí ľudia. Už iba ohriať, vytiahnuť pivečko z chladničky a dopriať si zaslúžené. Dojedám, dopíjam, už rozmýšľam ako si dám, čo je po dobrej večeri najlepšie. Dávam si a rozmýšľam, čo dnes nebudem robiť. To je druhá dôležitá veta. Tak ju zopakujem. Rozmýšľam, čo dnes určite robiť nebudem.

(Pre krátkosť času a trošku súkromia len dve ukážky:
- Žiadna bonboniérka dnes. Je na rade, ja som jej volal včera, dnes sa mi hodí ješitnosť a ofučanie, tak sa ofukujem, do zajtra to vydržím...
- Nejdem sa ozývať ani kamarátom, čaká nás ťažký víkend, dnes pauza.....)

Sadám si ku počítaču a čítam, čo je nové vo svete a doma. Vo svete som, tak to skracujem na správy od nás. Teda od vás. Nič nové, alebo skôr všetko po starom. Čítam si blogy a akosi sa tvárim podľa nich. Aj muzika akosi spomalila a zosmutnela. Prestávam čítať pričierne články a púšťam si rezkejšiu hudbu. Správam sa podľa svojho veku a nálady. Už asi viete, čo bude nasledovať, tak len zopakujem vetu. Správam sa podľa svojej nálady.

Mám nejaké nové filmy na dívídídadíčkach (vrátane Pacha, ktorého opatrujem ako klenot, pretože to klenot je a čakám s ním na správnu náladu), nejaké nové ešte nevypočuté cédé a pár vybavovačiek na internete. Och, pohodlná to vec, tá medzisieť. Nachádzam sa v samote. Sedím si s ňou pred počítačom a usmievame sa na seba. Ja som rád, že tu je iba ona a ona už ma postrádala. Je fajn, nájsť si chvíľku na seba. Len si tak rozmýšľať a nahlas si priznať, áno, som egoista, idem myslieť na seba. Nikto nemôže vedieť a ani vidieť, čo ja, ja, ja. Je fajn, nájsť si chvíľku pre seba.

Vzdychám, už je utorok. Zajtra je streda. Potom príde štvrtok, po nej piatok a už je tu sobota. Po nej príde môj obľúbený deň. Ale tento víkend je iný. Tento víkend je sobota s veľkým začiatočným písmenom. Tento víkend si splním svoj sen! Túto sobotu budem plakať od šťastia a pritom nebudem tam, kde by som inak bol, keby sa to niečo nebilo s mojim snom. Sny si treba plniť. Nebudem objímať ľudí známych a neznámych v nejakej kaviarni, nebudem bozkávať ženy, ktoré obľubujem...
Sny si treba plniť.

Je utorok a ja som v pohode. Teším sa ako malé decko. Napísal som článok, nerozmýšľam, či je čitateľný, viem, že si nájde toho, komu je určený. Komu by mohol byť určený ak nie práve tebe?
Ty. Zamračený, zamyslený, smutný a akoby v čiernych farbách oblečený. Tytyty. Pre teba je.

Skús toto. A máš to tu tretíkrát ako na podnose, tak daj tomu zamyslenie. Možno môj utorok môže byť tvojou stredou? Streda štvrtkom a každý deň ďalším? Je to na tebe. Ale skús. Skús si nájsť svoj utorok, tu ti požičiavam môj. Požičiavam, vrátiť!

Pusti si hudbu, ktorú máš rád.
Porozmýšľaj, čo dnes robiť nechceš a potom to nerob.
Nebráň pocitom a náladám, ktoré máš.
Nájdi si chvíľku na seba.
Pokús sa plniť to, čo si vysnívaš.

Skús sa tešiť zo života. Nádherného, ak mu pomôžeš. Iba skús.