Vajce na náladu

...mal problém. Veľký. Možno najväčší na svete. Bol som hladný ako vlk a doma som nemal nič. Ani Micku, ani jedlo. No uznajte.
Najhoršie čo sa môže stať. Idete do obchodu...hladný. A tak som nakupoval všetko čo som videl. Rad radom. A potom mi padol zrak na najpremyslenejšiu vec na svete, ktorú v potravinách nájsť môžete. Keď ju rozbalíte, vidíte iba úsmev. Starší sa tešia ako mladší, mladší ako ešte mladší a najmladší su z toho úplne vo vytržení. Akurát chudáčikovia deti pod tri roky.

Všetci si pomaškrtia na najlepšej čokoláde na svete (ok, možno nie naj, ale schválne, komu nechutí?). Rodičia, alebo starší súrodenci si pomastia svoje ego, ak sa im podarí zostaviť čo majú a potom nastane, teda tak si to pamätám ja, rodinná pohoda. Všetci spoločne, teda starí rodičia, rodičia, deti a možno aj ich deti (no čo, možné to je...akurát čím ich je viac, tým menej čokolády) sa usmievajú a rozjímajú..akú úžasnú hračku postavili. Detské vajíčko. Kindervajco .

Mňam.

A poviem vám. Najlepšie je, keď nejaký čas abstinujete. Myslím, že u mňa to bolo niekoľko rokov. A potom, potom vám náhoda skríži vaše oči a zabodne ich na túto najchutnejšiu a najzábavnejšiu čokohračku. Akurát chudáčikovia deti pod tri roky. Majú to zakázané.

Mňaaam.

Ja som včera vydržal až do auta. A potom som si myslel, že vydržím až domov a slávnostne si...nevydržal som! Prvá križovatka, prvá červená a prvý hryz. O r g a z m u s. Áno, nie si tu zlatko teraz, tak takto si tu ja žijem. Neviem lepšie opísať to čo zažívajú chuťové kanáliky keď sa čokoláda rozpúšťa na jazyku. Presne to ale treba urobiť, neurobiť nič. Nechať tú najčokoládovejšiu chuť pomasírovať váš jazyk a potom, pekne pripravenú predhriatu zmes poslať pomaličky cez hrdlo tam, tam do prísneho zákazu...všetkých, nie len chlapcov. Áno, v tom momente ste na svete len vy a váš pocit. Jedine váš. Nenahraditeľný, naivne váš, nepredajný.

Už pri spomienke sa mi pletie jazyk a myšlienky. Ale asi budem opäť abstinovať. Nič nie je dobre preháňať. Nič. Aj keď to láka. Nechám sa vychladnúť, zabudnúť a potom prekvapím sám seba v nejakom obchode, kdekoľvek a kedykoľvek. Ešte sa mi tu hodí, čokoľvek.

Presne takto uvoľnene sa môžete cítiť, ak viete ako na to. Možno už viete? (No vy musíte vedieť, je to vaše uvoľnenie)

Včera som mal taký prázdny deň. Iba práca, predvianočný zhon, nič nové som sa nenaučil a nič nové som nenaučil nikoho ja. Také ceztýždňové umieranie. A do toho ten hlad a žiadne potraviny.

Už viete ako si urobiť (lepšiu) náladu?

Život sa skladá z maličkostí. Drobnosti, veľmi malé veci vedia človeku zmeniť farbu dňa, skaziť život. Platí to aj naopak, môžu aj rozsvietiť. Maličkosti sú dôležitejšie ako veľká výplatná páska, napríklad.

Všetko a vždy je len pocit. Tá nálada myslím. Vždy sa s tým dá niečo urobiť. Vždy.

Niekedy je len nutné zmeniť jeden pocit iným...a jeden spôsob je...kúpiť si niečo!!!

Dnes bol tak isto prázdny deň. Iba práca a nič. Pekné počasie ( v Londýne +12 stupňov! ) ale prázdno. A tak som sa vybral na nákup, darčekov. Konečne som sa donútil. Nemal som ešte žiadne. A tak som sa prázdny prechádzal plnými obchodmi s prázdnymi rukami. Ále nie dlho. Kúpil som si rifle a úsmev! A darčeky asi nechám tento rok na Ježiškovi.

Pekný večer prajem. A trošku veselosti do toho predveselého obdobia...