Veľmo ťažká téma

Slobodu som v živote pocítil viackrát. Slovo vyjadrujúce pocit. Nedá sa učiť ani sa nededí (nie v mojom poňatí). Väčšinou o ňu treba bojovať. Môj kamarát volá slobodu to, keď sedíme v krčme a máme peniaze (ach tie bubáky) na ďalšie pivo a ešte veľa času na naše spoločné nedebaty. Niekto by vravel, že slobodu, pravý význam, môže pochopiť len niekto, kto bol vo väzení, v koncentračnom tábore, mal násilného otca a podobne a už je na slobode, slobodný, živý. Každý má svoje vlastné oné (šak vy viete čo? dodal by môj otec) videnie a chápanie tohto slova. Mne sa vybavujú pri hudbe zážitky, pri slovách nezmysly a pri slove sloboda, sa mi vybavia tri momenty, vlastne štyri.

- 12 rokov. Boli sme (žlto-zelení) na futbalovom turnaji v Taliansku (tu sa musím pochváliť, že som skóroval proti našim rovesníkom z AC Milááno...ale prehrááli sme). Vracali sme sa a stáli sme jeden deň v Benátkach. S kamarátom sme našli ako prví námestie sv. Marca, ale cestu späť sa nám nájsť nedarilo. Námestie, most, ulička, námestie, most...meškali sme 3 hodiny! Na dva týždne nás vyhodili z mužstva. Boli sme hrdinovia (pre spoluhráčov)- zasrani (pre trénerov)- chudáčikovia (pre rodičov). Za ten čas, čo sme boli nezvestní som si vymyslel v hlave môj nový život. Malé mestečko niekde na Sicílii, krásny výhľad na more, rodina, pohodlný život s vínkom a hodnotami. Tá predstava u mňa vzbudzovala vzrušenie, šťastie, slobodu.

- USA. Vracal som sa po 5 mesiacoch zavalený doláčmi . New York. Jeden večer som sa rozhodol stráviť prechádzkou nočnými ulicami. Obišiel som miesto, kde pred 2 týždňami stáli "dvojičky" a ocitol som sa na cípe Manhattanu. Sadol som si, pustil v diskmene Madonnu (ktorú som mesiac predtým videl na živo a od vtedy ju milujem ešte viac) a díval som sa paradoxne na Sochu slobody. Celý svet mi patril. Mal som toľko plánov, chuti, naivity (stále mám). Bol som slobodný. To sa nedá ukradnúť, naučiť ani predať.

- Splnený sen. Kamarát prehovorený. Smer teplo, oceán, život...no Kanáre (Kanárske ostrovy). Prišlo teplo, oceán a život, odišli peniaze. Po nejakej dobe užívania som sa ocitol na nule. Zero. Nil. Nič ničého a ešte raz a vlastne veľakrát samé nuly. Došli zásoby a prišli dlhé večerné kukania na nádherné západy slnka. Človeka vtedy napadne veľa vecí . Má čas premýšľať. Nad vecami, ktoré ho inak nenapadnú. Aj o slobode. A zrazu ju začne cítiť!

- Najnovšia zábava. Sadnete si, otočíte kľúčikom, pustíte muziku, spustíte okno (vonku je krásne), nasadíte okuliare a na pár sekúnd sa zamyslíte "Kde idem?". Dáte tomu druhé zamyslenie ale to už ste v pohybe. Počujete hukot motora ako si tak pridávate a v tempe hudby prenikáte bližšie k pravde, za poznaním, za novým svetom, zážitkami. Sám, s láskou, s kamarátmi. Slobodne, maximálne slobodne.

7.30 pm (večer), sedím vo svojej izbe. Práve som sa vrátil. Nevedel som, čo s načatým večerom a tak som nastúpil, muzika, okno dole...z okna som za chvíľku videl Big Ben, Westminster, London Eye, Piccadilly, veľa ľudí, nádherné mosty, čierne taxíky, modrú oblohu a zapadajúce slnko. Rozmýšľam, že si zajtra zoberiem iné auto (pracujem v požičovni áut, máme ich vyše 60 a ja používam každý deň iné) a vyskúšam nejakú novú trasu. Možno nastúpim, zamyslím sa a nezastavím. Ako Forrest Gump, ibaže ja pohodlný budem v aute. Obídem svet a napíšem o tom článok.

Život ponúka toľko možností, treba ich len využiť.

Bez závisti to ide ľahšie.


Just don't worry, be happy and feel good!