Prišiel som dnes po práci domov. Hladný. Hladný som prišiel po práci domov. A toto sa stalo...
" Do p-áááuuuuu!!! "
Chcel som rozpoliť bagetu, ktorú som sa chystal zjesť, na dve polky, pozdĺžne. Porezal som sa na prostredník ľavej ruky. Celkom hlboko. Dobre preháňam, ale to my chlapi predsa vždy, či nie?
Opláchol som si to a zalepil. Hlad ma nenechal dlho sa nad tým rozplývať. Krv ešte nestihla odtiecť odtokom v umývadle spolu s vodou a...
" Do prdele, do prdele, do prdele, to je chu-ááááuuuuu!!!! "
Už som vedel čo robiť. Opláchol som si krv z prostredníka pravej ruky (to je tak, keď niekto vymýšľa ako oblbnúť sám seba...som si vravel, pravou sa porežem, skúsim rezať ľavou!) a zalepil som si to. Bagetu som si nerozpolil a zjedol som ju takú v celku!
Pred pár rokmi som sa vrátil z Ameriky. Bol som tam cez vysokoškolské prázdniny (hmm, on má výšku?) klasicky workandtravelovať, aj keď ostalo len pri tom prvom. To už som tu spomínal prečo . A tak som si ako pravý vychovaný synátor pokladal za povinnosť doniesť vrece (kufor...ok, kufrík) darčekov. Neviem čo ma to napadlo, ale otcovi aj mame som kúpil tenisky. Otec dostal krásne trojpásikové, americké v Indonézii vyrobené adidasky a mame som vybral nádherné, čisto biele tenisky s maličkou fajkou na boku. Situácia doma pri predčasných vianociach bola čarovná a na jej konci som sa cítil ako dnes pri krájaní...nechám na vás ako.
Otec - " Jéééé, po takých som celý život túžil! " (som vravel, že mi chlapi vždy preháňame)
Mama - "....." (čakal som, že ona bude vytešená ešte predtým ako otvorí svoju krabicu...nič ničého a kde nič, tu nič!)
Ja - " Čo tato, dobrú sú ti? " (otec už pobehoval po byte vo svojich vysnených najsamlepších teniskách)
Mama - "... ? ..." (stále niečo hľadala v kufri...?....nechápal som)
Ja - " Mami a ty čo? Sa ti nepáčia? Som nevedel veľkosť, tak som to len tak odhadol, vieš? "
Mama - " Braníčko, sú nádherné....len ja neviem, či si sa nepomýlil, oni sú obidve totiž ľavé "
Ja - " Do prdele, do prdele, do prdele!!! "
.....
.....
Doniesol som svojej mamine dve ľavé najky! Ale skončilo to nakoniec aj tak pekne americky. Podarilo sa mi dostať aj pravú tenisku. Poslal som svojmu známemu do Washingtonu DC doklad o zaplatení a jednu ľavú tenisku. On mi do roka a do dňa poslal naspäť jednu pravú....a nekonečne veľa smajlíkov k tomu...len neviem čo mu bolo smiešne?!
Kráľovná bielych tenisiek a krvavé prsty
Niečo z dnešného dňa mi pripomenulo niečo z minulosti. Niečo sú blbosti...a riadné!Stávajú sa aj vám?