Kamarát navrhol, my sme kývli a išlo sa. Kto by odolal zahrať sa na chvíľku na vojakov, na vojnu, nájsť v sebe to, čo tam niekde v hĺbke asi drieme v každom?
Paintball. Viac tu alebo here . V podstate ide o to, že niekomu zaplatíte za to, aby vás vrátil na chvíľku do detských čias, keď ste sa s kamarátmi hrávali na vojakov, na policajtov a zlodejov, na zlých a dobrých.
Na miesto sme došli po miernom blúdení, vyfasovali sme také montérky, helmu, zásobníky a nejaké náboje. Potom nám v rýchlosti povedali, že si nemáme pri hre nikdy zhadzovať helmu z hlavy, že nám určite niekto vtedy strelí do oka, potom nám povedali, že rana z blízka veľmi veľmi bolí a asi pri treťom "very" sme sa každý vybrali do miestneho obchodíku a dokúpili si rukavice, ponadávali sme si, že sme sa viac nenaobliekali a aby sme sa ukľudnili, dokúpili sme si prezieravo nejaké náboje. To sme už začali nachádzať to, čo tam niekde v nás hlboko driemalo. Cítili sme, že sme na správnom mieste.
Potom to už išlo rýchlo. Začalo sa to o 9,30 ráno. Niekoľkokrát zastrelení, špinaví a unavení na smrť sme skončili o 4 poobede. Mali sme 6 rôznych hier na šiestich rôznych "ihriskách/bojiskách". Na každom sme si vymenili strany a po každej hre bola krátka prestávka. Keď vás niekto trafil, zdvihli ste ruku a odišli do bezpečnej dopredu určenej zóny. Ešte úplne na začiatku nás rozdelili na polovicu. Nás bolo 12 a pridali k nám nejakú inú partiu. Na ruku nám nalepili farebnú lepiacu pásku a tým nás rozdelili na žltočiernych (osy) a čiernobielych (šachisti). Karty boli rozdané.
Bol som šachista. Aj Micka bola. Áno išla so mnou aj moja jemná, milá a srdečná, proste moja Micka. Nasadila si prilbu a ja prisahám, že toto som nečakal. Pohľad zlosyna, rýchlosť šelmy, nevraživosť Caponeho. Ako som spomínal, boli sme v jednom tíme a hádajte, kto ma zasiahol ako prvý? Áno, ona!
V každej jednej hre bolo cieľom niečo iné. Raz jedno mužstvo bránilo zvoleného prezidenta, inokedy svoju pevnosť a podobne. Nebudem už toľko naťahovať. Bolelo to, ale aj nie. Keď vás trafí guľka, zacítite to, zo začiatku tam je aj trošku strachu, ale je len na vás, ako sa oblečiete a tým ovplyvníte ako vás to bude bolieť. Hlavu máte chránenú a keď máte šťastie a nezmiešajú vás do tímu s niekým, komu to drieme nie skryto, ale úplne okato, nič sa vám nestane. Napadá ma, v našom tíme boli ešte dve dievčatá s jedinečnou taktikou. Skryté za strom alebo nejaký panel iba vystrčili ruku a bez pozerania pálili. V tom momente bolo úplne jedno, či bol človek s nimi v jednom týme a totálne zbytočné im vysvetľovať, čo som myslel tým, že ma majú " kryť zo zadu".
Takže to zhrniem. Nebolí to tak, aby sa človek bál. Určite to stojí za to, je to dobrá zábava a jediné na čo sa treba pripraviť je, že človek minie nejaké peniaze navyše pri kúpe extra nábojov. Že potom asi predsa len ostanú nejaké modriny na tele a v neposlednom rade dobrá únava z toľkého plazenia, podrepov a šprintov. Ja osobne mám svalovicu ešte dnes!
No a nakoniec pár fotiek.
Tu sme celá partia.
Tu som ja s Mickou. Dokonalé rande, nie?
A tu je Mickine stehno. Ono to vážne nebolí!!!!!
