Planéta žien

Prebiehal šiesty rok tretieho tisícročia. Bol som v Londýne, ako to vtedy volali. Prechádzal som sa s mojou láskou po romantických uličkách a nevšímal som si svet naokolo. Bohužiaľ, nie dlho. Niekedy v lete sa totiž zmenil svet, ako sme ho poznali. Vznikol v podstate nový. Všetko to začalo vo Veľkej Británii. Po krátkom čase už boli nasáčkované aj v Amerike a potom to už išlo rýchlo.

Presne tesne pred tým som zaváhal. Keby som vtedy stihol lietadlo domov, na Slovensko, dnes by som si pokojne užíval svoju starobu. Nestihol som.

Svet zažil ďalšiu svetovú vojnu. Inú. Mieso zbraní sa používal pôvab. Nezabíjalo sa a aj tak sa zničoval počet ľudí. Zmenila sa moc. O dosť. Sex bol len ak Oni mali chuť.

Tuším si aj pamätám ako to celé vzniklo. Jeden z mladých anglických princov sa na jednej párty zhulil ako dobytok a urobil striptíz. Iba tak, pre fun. Jeho vtedajšia priateľka začala žiarliť a poprosila ho, aby prestal. On ju však nepočúvol, vydýchol jej dym do tváre a s úsmevom klauna zhodil zo seba svoje tangáče. Ona s plačom odklusala do pozadia, za roh. Takto by to vtedy skončilo. Princ by si vybral inú a svet by sa točil ďalej. Ale práve tu nastal ten zlom. Na tej párty, vcelku nevinnej, sa zhodou okolností objavili dve veľké, tak správne anglicky veľké, ženy. A po tom ako zhliadli princov materiál, zasmiali sa a v hlave im v tom momente preblesol nápad, ktorý zmenil históriu, naše životy, život na tejto zemeguli.

Povedali si,
" Keď nám tu budúci anglický kráľ tancuje ako mi pískame, robí zo seba úplného šaša, predstav si, keby nám takto tancoval pri nohách každý dôležitý chlap vo vysokej funkcii. Stačilo by ho ožrať, ponúknuť jointom alebo mu sľúbiť bonus po desiatej hodine večernej a poskytnúť alibi pre jeho ženu a v slabšej chvíľke využiť situáciu....si to predstav. Mohli by sme vládnuť svetu, ak by sme mohli vládnuť jeho najdôležitejšími postavami a ako vidíš, to až také ťažké nie je. Prasatá sú to aj tak! A navyše, videla si, čo urobil tento nafúkanec tomu dievčaťu?! Bastard. "

A tak to bolo.

Tieto dve osoby postupne usporiadali večierky a iné vysoko utajované rokovania s najvyššími predstaviteľmi jednotlivých krajín a v najväčšom delíriu ich jednoducho uväznili a na ich miesto dosadili nimi vybratú osobu. Samozrejme rovnakého pohlavia. Ako inak.

A tak to bolo.

Ešte si pamätám na deň, keď som stratil svoju lásku. Vracali sme sa z výletu vo Francúzsku. Boli sme sa pozrieť na Paríž a ako sa vraví, od vtedy mám pocit, že môžem zomrieť. V tú noc sa totiž francúzsky prezident na večierku dostal do pasce a miesto neho bola dosadená zle vybratá osoba. Normálne by mi až tak nevadila, ale do tejto situácie sa mi naozaj nehodila. Na hraniciach všetko prebiehalo hladko, až do momentu, keď som sa obzrel...ako som čumel, tak som čumel, nechápal som. Pustili iba mňa! Všetci muži mohli odísť z krajiny, nová vládkyňa si nechala len pár, potrebných na prácu, ale ženy nemohli. Držala si ich pre seba. Bola lesba. Od vtedy to nie je krajina Galského kohúta, ale sliepky.

Chybu som urobil vo voľbe výletu. Keby sme sa vtedy vybrali do našej rodnej krajiny, asi by som svoje šesťdesiate narodeniny oslavoval v kruhu svojich vnúčat a celej rodiny, niekde na záhrade s výhľadom na Malú Fatru. Náš prezident sa totiž nedal nahovoriť na drogy a čudujsasvete ani na sex. Ako správny katolík sa o polnoci pobral domov, ku svojej žene. Dokonca donútil svoje hostiteľky vyskúsať náš národný poklad (teda aspoň od vtedy), slivovicu. Oni po pár dňoch, keď sa vyspali z opice, odišli a nechali Slovensko Slovenskom. (Pravda bola taká, že sa mu jednoducho zdali nechutné a škaredé a tak o ne nemal ani najmenší záujem...niekedy to je výhoda, že nás tie naše dievčatá tak rozmaznávajú svojou krásou!)

Ja som dostal svoje identifikačné číslo a rozpis práce na mesiac dopredu. Raz za čas si ma nejaká vyberie a ja musím robiť čo si zaumieni. Takto to funguje vlastne celý môj život. Teda ten, ktorý mi nechali. Každý mesiac nový pracovný rozpis. Každý deň tie isté spomienky. To je jediné, čo mi ostalo.

Spomínam každý deň a predstavujem si, akoby to bolo, keby to nebolo tak, ako to bolo. A potom sa zvyčajne zobudím a idem do práce.