Na začiatok začnem v každej vete používať spojenie (minimálne dvakrát) „akože dovidenia“ ako Adela B.. Aj keď nikdy nebudem ako ona. Síce, možno aj... Môj nos má tiež všelijaký tvar. Najmä z profilu, hoci doteraz si to všimli len niektorí, keďže sa striktne vyhýbam všetkým foteniam z profilu. To z toho dôvodu, aby skutočnosť môjho krivého nosa nemohol v určitý čas zneužiť kadejaký Čas... To je dúfam jasné. „Akože dovidenia“, krivý nos mám, ale aj tak. Ako Adela B. nebudem. Tá má totiž Tomáša B.. A mačku. Tie by som ja najradšej postrieľala. No hoci sa bojím aj psov, možno by som sa na nejakého – len tak pre imidž – dala nahovoriť. A keď už budem mať nejakého toho psa, začnem ho určite zbožňovať a milovať. Stanem sa nie jeho paničkou, ale mamičkou! Tak, ako to robí Janka H.. A, samozrejme, že začnem kupovať časopis o psíčkoch. Len neviem, či ten časopis bude pre psa, alebo pre mňa. Túto otázku som položila bratovi. Vybrala som si toho veľkého:
„Veľký brat, čo mi poradíš?“
„Jóój...,“ zalomil len rukami.
A tak som prepla tam. Dilema vyriešená. Aké prosté! Alebo sprosté? Á, to je ono! Začnem byť sprostá, začnem trochu blbnúť! Po vzore Roba M., hoci mu určite nikdy nebudem siahať ani len po členky. Ale snažiť sa budem. Na otŕčanie holého zadku by som sa nahovoriť síce nedala – veď mám určité hranice, za ktoré predsa nepôjdem – ale nalievanie piva za výstrih by som zvládla. Hoci..., nalievanie za dámske výstrihy mojou osobou by mohlo vyznieť dosť kontroverzne. Ale na druhej strane, na Slovensku ešte nemáme lesbicky orientovanú celebritu, čo by môjmu postupu rebríčkom slávy značne pomohlo. No sme aj krajina s určitou kresťanskou tradíciou a ja chcem byť zadobre so všetkými. Tak mi napadá, že by som mohla to pivo nalievať pánom za nohavice. Uvidím. Niečo určite vyšpekulujem. A ak nie sama, pôjdem na skusy na Pereš, kde žije znalkyňa tuzemských pomerov na slovo vzatá! Noru M., tú uznáva aj Miro J.! A ten už videl kus sveta (rozumej Izrael), takže je odborník. Len si budem musieť dopredu nejako vyzistiť, aby bola doma aj so svojím manželom Braňom M., lebo teraz je to u nich akési komplikované, ale budem trpezlivá. Tak, ako boli Martina Š. a Branislav Z.. Trpezlivo vyčkávali, kedy budú môcť vyjsť so svojou láskou na svetlo Božie a dočkali sa. Už môžu s čistým svedomím kráčať po matičke zemi. Alebo – druhý príklad – Andrea B. a Žigo P.. To isté! Láska ako z romantických béčkových amerických filmov: mladučká speváčka a úspešný manažér; pracovité dievča, ktoré to dotiahlo až na moderátorku a úspešný hokejista. Siláčisko! Bije sa so životom o dušu. Aj o Zoru C.. Alebo so Zorou C.? Ďalšia dilema. Asi začnem prepínať... Pri pohľade na Zuzanu B., Mariannu Ď. a Zlaticu P. však začína prepínať akurát tak mne. Čo s mojím výzorom?! Fasáda by sa nejako tými všakovakými farbičkami dala upraviť, v krajnom prípade by mohol pomôcť aj chirurg (ale to pssst!, ticho, prirodzenosť, vážení, pri – ro – dze – nosť!), ale čo s vlasmi? Prvý krok by určite musel smerovať k blond farbe, to sa chlapom páči a to je hlavné. Bude teda zo mňa blondína. Ok. Ale čo potom? Dám si ich preriediť, aby nadobudli hustotu vlasov Zuzany B., vychýrenej učiteľky erotiky na Slovensku i v Čechách? (Čo na tom, že neúspešnej? Hlavne, že je to v medzinárodnom meradle!) Alebo si ich dám predĺžiť po vzore Zlatice P.? Alebo si ich dám raz predĺžiť a raz skrátiť, tak ako Marianna Ď.? Možno všetko dokopy – preriediť, predĺžiť a zároveň aj skrátiť. Dokonalá trojkombinácia!
Uff, takže zoznam by bol hotový. Tú teoretickú, či priam vedeckú, časť svojej cesty mám v tejto chvíli za sebou. Teraz sa k slovu dostávajú činy, inak by moja snaha zostala márna. Odfarbím si teda vlasy na blond, kúpim si psa, zaľúbim sa do nejakého nie obyčajného chlapíka a večer pôjdem žiť s pivovým pohárom v ruke. Akože dovidenia, za deň je zo mňa celebrita jak vyšitá! A ak by sa mi to aj napriek týmto enormným snahám nepodarilo, vytiahnem moju najväčšiu zbraň. Budete sa čudovať, ale je to moje meno! Volám sa totiž Katarína S., familiárne prezývaná aj „es - ká“. A kto nemá dnes „es – ká“, nemá ani len tú povestnú dieru z koláča. Zadarmo totiž dnes už ani len to kura - nech ho vtáčia chrípka obchádza – nehrabe. Nie to ešte celebrita. A už vonkoncom nie slovenská!
