A mne zostalo zrazu tak jedinečne clivo. Tak, že sa mi chcelo tíško plakať. Byť práve takýmto spôsobom neskutočne šťastná a vďačná za tých naozaj desať rokov „spoločného života“. Miško zaregistroval, že sa so mnou niečo deje, nuž som sa na neho len usmievala a moje oči sa leskli...
Keď som už vychádzala z kostola, pred bránou sa hrali deti, naháňali sa, keď zrazu jedno zakričalo: „Aha, lebka! Lebka aj s mozokom!“ To slovné spojenie sa mi zdalo byť smiešne, tak som sa sama pre seba smiala, ale... potom mi prišlo ľúto...
Chvíľu som si to nechala prechádzať hlavou a viedla som rôzne vnútorné dialógy sama so sebou, keď som si spomenula na jednu príhodu, ktorej som bola svedkom pred niekoľkými rokmi, keď som sa náhlila na vlak...Oproti mne totiž išla jedna mladá mamina s dcérkou v krásnych ružových šatách. Princezná sa však v tom svojom nemotornom eštestáleobjavujúcom behu potkla a aká bola dlhá, taká skončila aj na tvrdej zemi. Mamka ju starostlivo zdvihla a povedala čosi, kvôli čomu som sa musela ešte raz obzrieť a navždy si to zapamätať: „Moja, ukáž? Neublížila si si?“ Fakt som sa obzrela a usmievala som sa celým svojím človekom. Do kelu, fakt! Kašľať na tie krásne, možno aj nové šatečky... Kašľať na tie blatové fľaky, aj na tie nevyprateľné od trávy! Dôležitejší je ten, kto si ich oblieka...
Často som myslela na túto príhodu. Najmä keď som napríklad zakrývala doma nový gauč dekami, aby sme ho tak skoro nezničili alebo keď som mala oblečené niečo „sviatočné" a Miško či jeho kamoši mali zrovna chuť, aby som aj ja hrala s nimi naháňačky, aby som v tých nových topánkach odkopla futbalku na ihrisko, keď išla mimo... Dnes som si na tú príhodu spomenula zase. Ale pri inej príležitosti. Keď som videla tých drobcov pred kostolom a v mysli sa mi preháňala jediná otázka – prečo sme ich nechali takto „zašpiniť“? Veď by sme mali byť zodpovední za každú ružu...
Nuž som si len želala, aby mali všetky deti právo zašpiniť si najnovšie rifle či botasky a aby žiaden dospelý nemal právo „špiniť“ to, čo sa pod tými najnovšími rifľami nachádza...
Aby všetky deti mohli sláviť „desať rokov spoločného života“...
