A včera večer, pri čítaní poznámok na dnešný zápočet, som bola rada, že ma môj zlozvyk neopustil ani pri odchode „za bránu stredoškolských liet“. Ba čo viac, som hrdá, že som ho prepracovala na profesionálnejšiu úroveň. Na gymply som si totiž výroky zapisovala na koniec príslušného zošita, čo však nemalo taký blahodárny a osviežujúci účinok ako teraz, keď si tie „perly ducha“ zapisujem priamo do poznámok – tam, kde boli povedané.
A na čom som sa včera tak dobre pobavila?
To je taká polointeligentná všivavá banda.
Verím a budem sa vznášať? Prdlajz!
Oni si myslia, že keď budú na ten mier neustále myslieť, že ten mierňák nastane?!
Keď intenzívne myslím na Anču, tak...
Nemci nám vrazili dýku do zadku. Pardón, do srdca!
Dobrá hovadina, ale plodná.
Stalin začal také tie koketérske tance, že „ja som ujo Jožko“.
Hitler sa trajdal po Viedni a špekuloval, kto za to všetko môže.
Mixér nemôžete potrestať, že vám posekal malíček.
To je taká hovadina, ako že: mne je jedno, že som sprostý, hlavne, že som múdry.
Čo to, safriš, je tá ľudská prirodzenosť?!
No a neštudujte s radosťou...
:-)
