Sedí pri mne babička. Ruky má zložené, položené na stole (musím dávať pozor, aby som ju nepopálila). Hlavu má sklonenú, v tvári bolestivý výraz. Ale doktori hovoria, že ju nič nebolí. Že už stráca cit pre bolesť. A tak len sedí, sem - tam mi popraví rukáv na práve žehlenom tričku (keď bola zdravšia, popravovala mi úplne všetko a úplne vždy. Vtedy mi to liezlo na nervy, dnes mi to nevadí. Dokonca by som bola rada, keby mi to opäť tak popravovala.). No vždy, keď sa na ňu uprene zadívam, zdvihne unavené a krvou podliate oči, usmeje sa a povie:
"Katarínka! Koľké kopy!"
A ja len donášam hory prádla z vedľajšej izby, odkiaľ spieva Kryl. Je to babičkin obľúbenec. Mala ho radšej oveľa skôr, než som sa narodila. Dnes ho počúvame spolu.
"Čie sú to nohavice?"
"Maminine. To si odstrihla z dlhých a teraz ich nosí také po kolená."
"No jaké fajín."
A vtedy mi napadlo: "Babi, ty si niekedy nosila nohavice?"
"Nie, nikedy."
"Ani do školy?" Lebo si spomínam, že do školy chodievala na bicykli. Či v zime, či v lete. Nebola len dvakrát. Raz bola totiž taká strašná zima, že sa nedalo ísť ďalej ako na koniec dediny a tam už fúkal silný vetrisko, takže sa musela vrátiť. Druhý raz schovávali bicykel v pivnici pred Nemcami...
"Ani vtedy. Do dvanástich rokov som nosila kroj a potom už len sukne."
Ja by som bez nohavíc neprežila. Ale na druhej strane - radšej nosiť sukne ako kroj. Ten by som nevedela žehliť...
Opäť idem do izby pre ďalšiu kopu. Ide aj babička. Ľahnúť si a počúvať Kryla. Trošku ho stišujem, ale nie veľmi, aby ho počula. Ja sa vraciam do kuchyne, žehlím a myslím na babičku. Mám ju rada, no nie vždy sa mi chce s ňou rozprávať, nie vždy sa mi chce vysvetľovať, nie vždy je môj prístup taký, ako by si ona zaslúžila...
Beriem poslednú kopu, pozerám na babičku, ktorá spokojne oddychuje. Chcem si pamätať tieto praobyčajné chvíle. Chcem ich prežiť ešte veľa a chcem ich prežiť naplno. Chcem byť milšia a trpezlivejšia pri vysvetľovaní. Chcem rozšíriť okruh záujmu môjho života aj na ten jej. Aby som nemusela ľutovať, keď už bude neskoro.
Vypínam žehličku. Dnes som toho vyžehlila veľa. A nielen prádlo...
