Nealternatívna mamina Zoznam autorových rubrík: Nie súkromné, Pod bielym krížom, Služobne, Damals, Privat
V priebehu jedného týždňa som sa natelefonovala toľko ako už dlho nie. Prečo? Nuž preto, že som spravila niečo nesprávne - resp. niekto iný urobil niečo nesprávne a potrebovala som to napraviť. Takže "duel" T-com versus DPB - čiže pevná linka versus elina. Obe existujú už od čias môjho detstva - len jedno pracuje už v 21.storočí, kdežto v tom druhom vládnu sotva sedemdesiate roky.
Dnes sme šli z domu ako puberťaci do školy. Z nohy na nohu a za ruky, nikam sme sa neponáhľali s pocitom chodenia poza školu. Pri chodníku stálo firemné auto s nápisom PMServis. "To je taký nervózny servis. Permanentne majú premenštruačný syndrom a keď ti niečo opravujú, tak ti pri tom nadávajú, " blbla som ja."Ale kde, to je servis na manželky a milenky, čo majú PMS, keď sú protivné, tak ich odvezú a vrátia, keď ich to prejde, " odhaduje mužsky význam servisu ten môj."Mám PMS a GPS - nájdem si ťa," vyvádzam na celú ulicu.Rehoceme sa ako kone a zlepíme sa pusou. Pár pohoršených pohľadov a hláška dňa:"To ako keby boli mladí," vyvalaší chlapček vo veku našej najmladšej ratolesti, "kedy ich to prejde????" No dúfam,že sa nám to ešte párkrát v živote stane.
(Niečo na spôsob Martina Luthera Kinga) Gay pride: Na pódiu vystupuje rečník, ktorý medzi iným spomenie, že je vďačný kresťanskej komunite za ich lásku a porozumenie, ktorým prejavujú svoju lásku k blížnemu i nepriateľovi a tradičnej rodine, z ktorej vyšli a ktorej integrálnou súčasťou ostávajú, za spolupatričnosť. Pochod za život: Na pódiu vystupuje rečník, ktorý medzi iným spomenie, že zivot je darom pre všetkych, nezávisle na ich náboženstve, rase ci sexuálnej orientácii a že všetci ľudia sú bratia a sestry a majú mať rovnaké práva nielen pred Bohom, ale aj pred ľuďmi. Že každý človek má právo na život - šťastný život s človekom, ktorého miluje. A potom som sa zobudila.Martina Luthera Kinga zastrelili. Dúfam, že mne len vynadajú oba "spriatelené" tábory.
Horský chodník v úzkom kaňone. Tiesňava so všetkými krasovými javmi, sľubujúca asi v polovici jaskyňu, v troch štvrtinách chatu s drahými klobáskami a na konci výstup na najvyšší miestny kopec. Miestami vychádzka, miestami túra, predsalen treba prekonať výškovo viac ako kilometer. Malé dieťa zlomyselne počíta "sandalkárov", ktorí sa viac či menej zrozumiteľne obviňujú z toho, kto si vymyslel, že sa dnes nebude ležať na pláži, chalani obdivujú horolezcov. Pohoda.
Píše sa rok 2500 a nejaké drobné. Ľudia väčšinovej spoločnosti majú veľa vecí vyriešených ... a vznikajú nové problémy. Napríklad D bolo vytvorené z genetického materiálu v tej dobe považovaného za dokonalý. Napriek tomu ... to si prečítajte...na Sieťovke.
Stáročia sa ťahá fňukanie v reále každej generácie o tom, že "prečo práve oni". Ani veľmi nezáleží na storočí či okolnostiach. Od "wertherovcov" po xx "stratených" generácií, nezávisle na tom, či ich naozaj zdecimovala nejaká vojna, kríza či epidémia alebo sa im len nedostalo dostatočne vysokých vreckových a dovoleniek pri mori. Vždy sa nájde niekto, kto tú svoju generáciu v záchvate endo či exogénnej depresie bude považovať za nešťastnú a bude mať preto pádnu argumentáciu.
"Tak sme mali v Bratislave povodeň, paní Millerová.""Akúže povodeň?""Veeelikánsku. 10,34 metra, päťstoročnú vodu...""Fíha...a čo vytopilo?" Nuž skoro nič...
a čo z toho bolo. Akcia Adoptuj si kravičku bola v našej rodine mimoriadne úspešná. Rodina sa nám rozrástla o adoptovanú hovädzinu s nežnými menami Anika, Betka, Milka, Saxana, Mona-Lisa, Srdiečko a Karička, spoznali sme, že okrem Rajo jogurtu nám chutí aj Tami a Bánovecký a že Rajo maslo je podvod z Nemecka...a čakali na sľúbenú návštevu niektorej z našich adoptovaných kravičiek. Deň D nastal a veľa vecí je úplne inak...
Besiedka na deň matiek. Kto vlastní nejakého potomka, ktorý navštevuje (aspoň občas) predškolské či školské zariadenie, to pozná. Do herne či telocvične sa nahrnú rodičia, v priemere 2-3 na jedno dieťa, dorast zaspieva, zatancuje a zarecituje, rodinní príslušníci zhotovujú dokumentáciu najlepšie dvojmo až trojmo a zúrivo si zavadzajú, aby mali čo najlepší uhol vo chvíli, keď dedič trónu deklamuje "Spadla hruška zelená" a bolo to zachované pre ďalšie generácie.
V pracovný deň doobeda chýbajú na hrádzi športovci.Pomalé slnko, snežienky a pach schnúcej zeme. V ohrade dievča lonžuje šimla. S viazaničkou medvedieho cesnaku od Rusovského jazera idem viacmenej v protismere. Jarí dôchodcovia na bicykloch i korčuliach a mamičky s kočíkmi - od skoro rovesníčok po skoro dcéry. Sviatočný pocit mi prišíva na tvár úsmev. Malý test. Dôchodcovia väčšinou vážne kývnu, plne zamestnaní výkonom. Mamičky sa tvária neutrálne až zamračene. Čím športovejší kočík a vybavenie, tým zarytejší výraz. Začínam sa usmievať zlomyselne, aby som vyprovokovala kukuč "doba na mně tíží svou ponurostí" a prikrytie dieťaťa - asi pred urieknutím. Zrazu mi ktosi úsmev vracia. Poznanie ma skoro zhodí z bicykla. Spolužiačka zo základnej školy s obyčajným "city" kočíkom, vyškerená ako keby vyhrala v športke. "Si sa dala na staré kolená na výrobu dorastu?" "Čo si z jadérek???? To je vnučka," hrdo predvedie vysmiateho syslíka v zelenej čiapke. Vtáky vrieskajú ako o závod. Na moste duní vlak. V ohrade dievča lonžuje hnedáka a labrador sa snaží chytiť straku. Škeríme sa na seba ako bláznivé. Jar je tu.
alebo ako si Móricko predstavuje, že by to malo vyzerať. Viete, že sa dnes 24.3.13 beží bratislavský maratón a kadiaľ? Že ani nie, že sa o beh nezaujímate...no ale mali by sa - ak vlastníte auto a chcete ním niekam ísť. Že to vás tiež nezaujíma, veď organizátori a polícia zabezpečujú dopravu? No to som si myslela ja, Móricko a ešte jeden v Číne, ale ten už na to včera zomrel.
Krátko rýchle aktuálne. Betka neznášala výraz "padajú fúriky", ktorý s obľubou používam.Ale dnes mu prišla náhle na chuť. Pri jazde po Dunajskej a 29.augusta okolo Medickej záhrady si skoro prehrýzla svoj ukecaný jazýček a následne mi objasnila: "V Bratislave miesto snehu musia padať fúriky, keď robia takéto diery do cesty!!!!!" A po ďalšom výtlku: "A asi plné betónu!!!"
Keď niektorým ľuďom dajú kamienok zabalený do pekného papierika a povedia im, ze je to cukrík, zjedia ho aj s papierikom a všetkých okolo budú presviedčať, že tak majú vyzerať cukríky.V istých kultúrach je takýmto lákavým papierikom slovo "ekologický".
Nemám rada kípsmajlistov. Keď má niekto prišitý úsmev na tvár, pôsobí to rovnako umelo ako silikónové prsia, "prerezané oči" či botoxové čelo. Lenže...prečo to tí ľudia robia? Prečo si dávajú zväčšovať či zmenšovať časti tela, farbiť vlasy či sa len umyjú? Oni síce tvrdia, že sa tak cítia "lepšie", ale robia to hlavne kvôli tým druhým.
Každý videl aspoň jeden diel seriálu o vesmírnej lodi, ktorá sa motá vesmírom a jej nestarnúci vyšportovaní obyvatelia netrpia ponorkovou chorobou. Pamätám sa ako sa moji kamaráti ako decká túžili stať kozmonautmi (krásne archaické slovo) a "niekam" takto vyraziť. Ja som nechcela. Od malička ma desila predstava zavretého klimatizovaného priestoru bez denného svetla, kde sa pohybujú stále tí istí ľudia a preto som nemienila vymeniť Zem za akokoľvek sofistikovanú vesmírnu loď. Nemienila. Ale...
