Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie
Minule som sa dostal k jednej knihe z edície SME. Kniha, ktorá ma lákala dlhšiu dobu, no buď som bol lenivý, alebo ma ťažil čas. Dostojevskij bol génius a svoju genialitu preniesol do diel, o ktorých sme sa na strednej škole učili. Vlani som čítal Biele noci. Už v nich sa mi zapáčil. Konečne som sa dostal k Zločinu a trestu.
Mestá majú nádherné príbehy. Bohužiaľ sa na nich nepamätajú všetci. Ani ľudia(veľmi rýchlo zabúdajú), ani staré budovy(nepamätajú si niečo, čo tu bolo pred nimi). Našťastie existuje niečo, čo o meste vie všetko. Niečo, čo vyzerá niekedy ako ruža, inokedy ako švárny šuhaj s kosou. Niečo, čomu zvykneme hovoriť erb. Každé mesto má tajomstvá ukryté v erbe, čo tak si priblížiť históriu košického erbu?
Rozprávkové večerníčky boli čaro, bez ktorého som kedysi nikdy nevedel zaspať. Vyrástol som, no rozprávky mi stále zohrievajú srdiečko. Minule som sa túlal po knižnici a hľadal nejakú rozprávku. Zrazu na mňa žmurkla rozprávka večerníčka, ktorú napísala Nataša Tanská. Rozprávku, ktorú som neprestal milovať. Dvaja huncútski kocúry, Puf a Muf.
Keď niekde zašumí slovo detstvo, dostaneme sa do krásnych spomienok. Spomíname na svoje obité kolená, prvé futbalové góly, či pusy pod rozkvitnutými čerešňami. Určite sa nám v pamäti zobrazia aj rôzne šibalstvá, ktoré sme porobili. Ja mám jedného kamaráta, ktorý ma presviedčal o tom, že má nerozbitnú fľašku. Raz som mu ju zobral a spustil z ôsmeho poschodia, či je vážne nerozbitná. Chcete sa aj vy opäť pobrať do detstva a zaspomínať si na rôzne šibalstvá? Prečítajte si knihu, ktorú napísal Josef Lada, Vzpomínky z dětství.
Pre každého jedného z nás je potrebný čas. Jeden z najlepších vynálezov, aké človek vytvoril, sú hodinky. Medzi najstaršie patria slnečné, ktoré zdobia aj nás, Košičanov.
Dokončil som svoj literárny víkend s Karlom Čapkom. Prečítal som tri hry, ktoré sú uložené v jednej knihe z roku 1958. Posledná hra bola podobná ako predošlé dve. Prudko čitateľná, ľudská. Príbeh jednej ženy, ktorá stratí, čo miluje. Matka.
Pokračoval som literárnym víkendom s Karlom Čapkom. V sobotu som si prečítal ďalšiu drámu. Dráma, ktorá sa nás pýta, čo je pre človeka najdôležitejšie. Príbeh o doktorovi Galénovi, ktorý vie ako jediný zachrániť svet. Bíla nemoc.
Jan Neruda raz povedal, „Sme tu len chvíľku, ale prostredníctvom písma a kníh sú naše myšlienky nesmrteľné.“ Do svojich diel spisovatelia ukladajú myšlienky, múdrosť a veľký kus seba. V posledných dňoch som si prečítal knihu, kde sa prvý krát použilo slovo robot. Dráma, ktorá sa považuje za sci-fi a určite bude nesmrteľná. Urobil som si literárny víkend s Karlom Čapkom. Prečítal som si od neho tri drámy. Začal som s R.U.R.
Minule som si „listoval“ po zlatom fonde a dostal sa ku Kukučínovi. Autor mnohých poviedok, ktorý si niektoré diela písal tajným písmom. Zaujala ma od neho poviedka Pred skúškou, ktorú som si vytlačil. Páči sa mi projekt Zlatý fond, slovenská literatúra vďaka nemu ožíva. Poviedka Mateja Bencúra ma opäť ponorila do školských lavíc. Príjemne sa počas poviedky spomínalo.
Každé mesto má svoje tajomstvá, príbehy, čaro. Výnimkou nie je ani mesto, v ktorom žijem. Mesto, kde som dostal prvú pusu, prvý krát som si obil koleno, prvý krát si zahral futbal. Mám rád Košice, mám rád cestičky a uličky po ktorých chodili ľudia ako Ján Boccatius, Béla Gester, Guyla Benczúr, Oldřich Hemerka a mnoho iných. Každá ulica má svoj názov, svoju symbolickú hodnotu. Zaujala vás niekedy Mlynská ulica?
Umenie je soľou života. Človek, o ktorom píšem dnešný článok, bol umelcom. Herec, čo ma neraz rozosmial. Človek, ktorý zomrel pred dvoma rokmi, no vďaka (nielen) Pelíškom ostal nesmrteľným. Dnes sú to presne dva roky, čo zomrel Jiří Kodet.
Kto je umelecká osobnosť? Človek, ktorý zasvätí celý život umeniu. Existuje mnoho spisovateľov, mnoho spevákov, mnoho hercov a iných, ktorí sa rozhodli žiť celým srdcom pre umeniu. Spomedzi zasvätených umelcov je aj Jan Werich. Herec a spisovateľ. Napísal jedny z najkrajších rozprávok, aké som čítal, Fimfárum.
Knihy a knižnice. Tajomný svet poznania a večného študovania. O niečo podobné sa usilujem i ja. Som študent prešovskej univerzity, fakulty humanitných a prírodných vied, katedry knižničných a slovakistických štúdii. Kníhovníctvo, odbor, ktorý študujem. Presný názov odboru - knižnično-informačné štúdia. Celý čas sa venovať jednému z najkrajších kultúrnych činností je pekné remeslo. Knihovníctvo nie je len o ukladaní kníh do poličiek, hoci ani ukladať knihy do poličiek nie je jednoduché. Ak chcete viac vedieť čítajte nižšie.
Zamysleli ste sa niekedy nad výrokom, „Nie je tragédiou narodiť sa hlúpym, ale hlúpym zomrieť“? Autorom výroku je nemecký spisovateľ, ktorý písal, čo prežil. Syn kníhviazača, ktorý emigroval z Nemecka, lebo sa bál nacistov. Človek, ktorého sestra skončila v koncentračnom tábore a dodnes je po nej pomenovaná ulica v nejakom nemeckom meste. Jeden z najčítanejších a najobľúbenejších autorov 20.storočia, Erich Maria Remarque(1898-1970). Známy svojimi románmi, ktoré vás v noci donútia nespať. Včera som sa dostal k jeho krátkym poviedkam, ktoré voňajú ľudskosťou, priateľstvom, láskou. Kniha poviedok má názov Nepriateľ.
Raz sme sedeli s kamarátom v krčme. Zvyčajne sa bavíme o knihách a vtedy sme ich spomínali tiež. Prišli sme ku Kafkovi a Vlado sa ma spýtal, či som čítal Proces. Začali sme sa baviť o Jozefovi K., aj o jeho konci. Nemal som prezradiť koniec, pretože Vlado knihu nečítal. Nepriamo ma nalákal na Premenu a možno o tom nevie dodnes.
Máte radi Rozprávku o dvanástich mesiačikoch? Perníkovú chalúpku? Plavčíka a Vratka? Spomínate si na rozprávku o Troch grošoch? Menované rozprávky a ešte mnoho ďalších ktosi pozbieral. Človek, ktorý bol dušou folkloristiky, žil kultúrne a jeho rozprávky milujeme ako deti. Nepohrdneme nimi ani v dospelosti. V knižnici som si vypožičal Prostonárodné povesti slovenské od Pavla Dobšinského. Poznáte ich, však?
Naše hlavné mesto je plné príbehov, povestí. Má v sebe mnoho tajomstiev. Okrem iných aj kalváriu.
Slovensko má mnoho krásnych miest. Medzi nimi i Prešov. Mesto, ktorého korene hľadáme už v 13.storočí a má mnoho gotických pamiatok. Prešov i Prešovčania majú mnoho zaujímavostí. Prečo Prešovčanov voláme koňare?
Každé dieťa sa rado hrá, čertí. Nevinné stvorenia, ktoré nám vedia urobiť radosť, ale aj plač, či smútok. Milujeme detský smiech, detské oči žiaria svojou energiou. A čo detský plač? Nemyslím plač, keď si malé ratolesti obijú kolená, ale plač, keď ich terorizujú vlastní rodičia? Plač, keď sú bezbranní pred ľuďmi, ktorých milujú. Niečím podobným trpí malá Darja. Rodičia ju terorizujú, radi si vypijú. Darja je z toho unavená, smutná a stále plače nad mamkou a hovorí jej „Maminko, prosím tě, nepij!
Keď som bol dieťa, zamiloval som si rozprávky ako Pamodaj šťastia lavička, O zlatej priadke, Psíček a mačička a mnoho iných. Minule som si našiel v knižnici dve knihy. Obe rozprávkové. Fimfárum som ešte neprečítal, ale zgustol som si na Karlovi Čapkovi. Karel Čapek je pán spisovateľ, písal pre deti, pre dospelých a dokonca aj pre psíkov. Aký bol rozprávkový svet Karla Čapka? Odpoveď nájdete aj v Dášenke, no viac v knihe Devatero pohádek.
