Martin Šuraba
Odpočívaj v pokoji, Gérard Houllier!
14. december sa v histórii LFC tradične oslavuje. Od roku 2020 sa však na 14.december pozeráme inak. V ten deň zomrel Gérard Houllier.
Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie
14. december sa v histórii LFC tradične oslavuje. Od roku 2020 sa však na 14.december pozeráme inak. V ten deň zomrel Gérard Houllier.
Začiatkom marca sa v pražskom Andělskom pivovare svietilo. Sedeli sme tam s Vojtom a bavili sa o všeličom, napríklad aj o turistike.
Keď som skončil strednú školu, otvoril sa mi nový svet poznania. Mal som mnoho otázok, jedna z nich bola aj literárna. Aké knihy mám čítať?
Priznám sa, že k talianskemu futbalu mám vrúcny vzťah. Je pár futbalistov, ktorých som si zamiloval. Spomenul som si na jedného výnimočného.
Tam, kdesi na severovýchode, je rozkošná dedina. Pod Kremencom sa nachádza Nová Sedlica a ľudia z nej vidia všetky tie kopce. Kopce, z ktorých sa dymí po daždi.
Nikedy sa stane, že príde z ničoho nič. Zaklope po pleci a gestom naznačí, že je všetko v poriadku. V piatok pred dušičkami sa mi prihovoril. Genius loci sa objavil opäť po roku.
Bol som v lese a strašne zmokol. Otvorili sa dvere domova, zapálil som sviečku, osprchoval sa a zalial si lipový čaj. Vždy si spomeniem na jeden príbeh, ktorý mi vonia medovou vôňou.
Asi tak pred rokom som si sadol do autobusu a pozeral von oknom. Oproti mne sa posadil mladší chlapec, ktorý so sebou vliekol obrovskú knižku. Neviem, čo to bolo, ale prišiel k menu Joseph Lister.
Ako malé deti chodili do lesa, skrývali sa po stromoch. Najradšej mali, keď vyliezli na strom a ten im poskytoval veľkú ochranu. Neskôr jeden z nich už na stromy nelozil.
Jedného dňa bolo v Prahe strašne horúco. V parku na Letnej tieklo pivo prúdom a ľudia sa pri tom stole menili.
V Košiciach fúkal jesenný vietor. Pršalo, a hoci mal človek dáždnik, veľmi mu nepomohol. Ja som mal celý deň pocit, že to mesto snáď nemá kanály. Nohy som mal mokré, premočené a strašne som potreboval teplý čaj
Keď som sa zamiloval v prvej knihe do príbehu a postáv, netušil som, akí dôležití budú pre mňa démoni. Lyra má 20 rokov, Malcolm je v mojom veku a Pan je veľmi odvážny. Prečítal som druhú časť Knihy prachu: Tajné spoločenstvo.
Zmrzlinár na Poštovej ulici si sadol. Spravil si kávu a čakal na piatu hodinu. Bola streda, rozdával koláče a kávu. Vzal si svoju obľúbenú detektívku a čítal. Každú stredu o piatej mali knižný klub.
Od mala milujem rozprávku o chlapcovi, ktorý počítal hviezdy. Dodnes ma inšpirovala k tomu, akou nesmiernou terapiou je pozerať sa na mesto, keď zapadne slnko.
Predstavoval som si ľudí žijúcich v lesoch. Ako chodia po cestách, zbierajú bylinky, milujú med. Občas sa stane, že vidím obraz niečoho, o čom som sníval. To sú Poloniny.
Zamiloval som si knihu od začiatku, a to som ešte nečítal Temné hmoty. Philip Pullman si ma podmanil svojimi zvieracími démonmi, detskými hrdinami a loďou, ktorá sa volá La Belle Sauvage.
„Bol to obľúbený hráč môjho otca. Ani si neviete predstaviť, akú radosť som mu robil, keď bol mojim trénerom.“ (Steven Gerrard)
Bol som sa prejsť po okolí. Ako to tak býva, zatúlal som sa. Vlastne som sa aj stratil, ale nechcelo sa mi vyťahovať GPS. Celkom sa mi to páčilo.
Hoci je veľa ciest na úpätí kopca, všetci, čo prídu na vrchol, vidia ten istý mesiac.” (staré japonské príslovie.)
Severný výbežok zálivu svätého Vavrinca rozpráva príbeh. Príbeh o Chlapcovi, ktorý patril moru. Prečítal som si knihu, ktorá ma chytila za srdce.