Martin Šuraba
Sprievodca Košicami X
Pár dní pred Vianocami sa zobudím a viem, že mám jeden záväzok. V jeden z tých dní ma ktosi v Hostinci čaká. „Keď odbije poludnie, prídi. Sme doma, poďme na pivo.“
Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie
Pár dní pred Vianocami sa zobudím a viem, že mám jeden záväzok. V jeden z tých dní ma ktosi v Hostinci čaká. „Keď odbije poludnie, prídi. Sme doma, poďme na pivo.“
„Pozrite sa, klub je na tom veľmi zle. Potrebujeme trénera, ktorý nás naučí vyhrávať. Kde takého hľadať?“ pýtali sa jeden druhého. „Nenavštívime Huddersfield? Počul som, že ten Shankly niečo o futbale vie.
Existujú literárne postavy, ktoré milujeme od detstva. Vytvárajú nám pocit bezpečia a cítime sa pri nich, že sa k nim môžeme kedykoľvek vrátiť. Spomeňme si na antikvára z Nekonečného príbehu.
V každom chlapcovi sa rodí chuť cestovať. Vziať si na seba to pruhované tričko, skočiť na najbližší parník a cestovať. On však nebol obyčajný námorník, ale aj veľký polárny bádateľ. Roald Amundsen.
„Natáčali sme scénu, kde som si vyzliekal nohavice. Museli sme to natočiť viackrát, pretože som sa vkuse smial.Viete, každý deň sa nevyzliekate pred Alanom Aldom.“ (Gary Burghoff)
Dnes je 11. november a to je deň, keď skončila 1. svetová vojna. Bolo to 11. novembra 1918 v compiègneskom lese v severnom Francúzsku.
„On bol skutočným kráľom Anfieldu, ale ja som ho vnímala ako milého človeku, ktorého sme prijali v našom meste.“ (Margaret Aspinall)
Počas sychravej jesene človek nájde to miesto. To miesto, kde si odloží dáždnik, zavonia mu dym zo zeleninovej polievky. Ohreje si ruky pri starom kozube a zvedavo sa pozrie tam, odkiaľ vonia ten štipľavý tabak.
Hrabali sme lístie, naháňali sa za dievčatami a počítali vozne nákladných vlakov. Jeseň skrýva mnoho príbehov
Sedím v Bratislave na stanici a čakám. Čakám v čakárni a pozerám, kedy mi odíde vlak. Milujem stanice, čakárne, vlaky a knihy.
Zatúlal som sa do Frankfurtu, prišiel k Mohanu. Milujem lavičky pri rieke. Sadlo si ku mne mladé dievča a hanblivo na mňa hľadelo. Upokojil som ju, veď nie som príšera.
Ako malý, ugraučaný chlapec som miloval tú knihu. Ale musela mať presne túto obálku, aby som si predstavoval ako s nimi chodím do školy. Moja milovaná kniha plná príbehov o Danke a Janke.
Prišla moja najmilšia doba. Čas sušenia byliniek, skladovania orechov, medového koláču a jablkového muštu. Nikdy mi tak nechutia jablká ako práve na jeseň. Voňavý čaj, dym z komínov a knihy.
„Šecko myslí, že moc umí. Málo trénynk, end samý cholka and hospoda. Šecko for sranda end hev nou enerží for plejing. Takchle ne ok!“ (John William Madden počas snáď najkrajšieho obdobia, aké Slavia Praha dosiahla.)
Keď opadajú listy zo stromov a fúka vietor, chceme sa zohriať. Takisto milujete sledovať z kaviarne ako na okná dopadajú kvapky dažďa? Poďte so mnou na banány v čokoláde.
Ako malý chlapec sníval, že bude hrať za Sunderland alebo za Wolverhampton. Lenže pre nich bol príliš nízky a vysmiali sa mu. On sa ale nevzdal. Dnes vám porozprávam príbeh tichého vodcu.
„Keď sa pozriete na svoj dres, dôležitejšie je to, čo máte napísané vpredu. Až potom sa dívajte aké meno je vzadu.“ (Herb Brooks)
Sedel som v električke a šiel k zubárke. Premýšľal som o všeličom možnom a bol na seba hrdý, že už nemávam taký strach zo zubárov ako nedávno. Sadla si ku mne veľmi zaujímavá žena.
Deň zápasu je dôležitým pokrmom pre celú obec. Hrá sa futbal, každý sa naň teší. Teda okrem futbalového rozhodcu, ktorý si v kufri vezie náhradnú pneumatiku.
Vo svete mýtov existuje mnoho príbehov lásky. Ale zo všetkých najviac sa mi páčilo rozprávanie zo Silmarilionu. Určite tušíte, čo mám na mysli.