Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity

Gabriela Sutórisová

Bloger

Počet článkov: 81
Páči sa: 54x

Robím v cestovke, a ako raz povedal jeden starý kamarát, moje zamestnanie je sedavé, ale niekedy aj behavé, kecavé a písavé. A tak sa okolo seba pozerám, a občas sa mi niečo žiada opísať. Zoznam autorových rubrík: Zo srdca, Grotesky, Obrázky, Eseje, Súkromné, Nezaradené

Nezaradené

Gabriela Sutórisová

Pozor na to, čo si prajeme - mohlo by sa nám to splniť...

Pod týmto nadpisom sa dá písať o čomkoľvek - napríklad aj o slobodných voľbách. Tie, ktoré dnes označujeme ako "neslobodné" - som zažila tuším dvoje. S papierikmi (pardon, volebnými lístkami), ktoré sa hádzali do urny tak ako vám ich dali do ruky, pekne manifestačne a hrdo, pred očami celej volebnej komisie, sediacej za červenými stolmi. Kdeže plenta - náhodou by ste prepadli pokušeniu si tú jednotnú kandidátku národného frontu odniesť domov a čo ja viem - napríklad s ňou podkúriť v peci. Že by mohla existovať aj viac ako jedna politická strana, bolo pre mňa rovnako nepredstaviteľné, ako v detstve to, že v jednom televízore môže byť aj viac ako len jeden program.

6. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 939x
2

Gabriela Sutórisová

Ako som sa stala obvinenou zo závažnej trestnej činnosti

Najprv - aby bolo jasné: som solídnosť sama. Chodím do práce a musím sa tam pekne obracať. Z práce sa ponáhľam domov k mojim dvom seniorkám a mám tam druhú smenu. Občas večer v rámci relaxu napíšem nejaký článok na blog alebo čítam, čo majú nové iní. Musí vám byť jasné, že nemám kedy - a ani prečo - byť zlá. No dnes dostala moja bezúhonnosť ťažkú ranu. Uprostred pekného pracovného popoludnia sa môj počítač rozhodol, že všetko bude inak a z ničoho nič mi na monitore zobrazil oznam: "Váš počítač je zamknutý. Ste obvinený/á z prezerania, skladovania a distribúcie materiálov zakázaného obsahu (pornografia atď.) a hrozí vám..."

26. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 5 718x
11

Gabriela Sutórisová

Štyri etapy života ženy - podľa nakupovania

Najkrajšia aj najjednoduchšia je hneď tá prvá - no možno si to uvedomíte až keď bude preč. Po všetky ďalšie na ňu budete s láskou a nostalgiou spomínať. Vyzerá takto: môžete vášmu dieťaťu kúpiť akúkoľvek vec, akékoľvek šaty. So všetkým sa strafíte, všetko je pekné. Dieťa sa teší, vec si skúša, položí na noc k posteli, nosí ju do zodratia. Akokoľvek radi by ste navždy ostali pri roztomilej prvej etape, raz sa skončí - a príde druhá, ktorá Vás bude stáť už viac energie a bude vyzerať takto:

14. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 522x
8

Gabriela Sutórisová

Ako rýchlo a ľahko sa Vaše dieťa môže stratiť (aj navždy...)

Skorý večer pracovného dňa, ešte je vidno, obchodný dom na sídlisku. Ľudia sa ponáhľajú na nákup, na poštu, domov. Uprostred tohto bežného diania uvedomila som si zrazu, že počujem srdcervúci detský plač. Nič neobyklé, však? Obzerám sa v očakávaní, že čoskoro zahliadnem dospeláka, ktorý k tomu plaču patrí, a nejaké to fúkanie na kolienko, či výchovný príhovor na tému "už si dnes jednu zmrzlinu mala". Ale nič z toho, len malé dievča s bicyklom, tvárou už červenou od plaču, splašene pobehujúce z jedného rohu budovy na druhú. Pozerám lepšie - a naozaj - stále žiaden dospelý nablízku.

2. aug 2013
Páči sa: 1x
Prečítané: 1 142x
0

Gabriela Sutórisová

Esej o zlodejíčkoch

Toho svojho raz stretne asi každý, a ak nie, tak ho zrejme iba tesne minie. Mne sa pošťastil dosť skoro - nemala som asi ani dvadsať, a zašla som si za ním až do Gruzínska - veď prečo by som čakala na obyčajného na Slovensku. V podzemí Tbiliského metra si ma vyhliadol, čakajúcu spolu s inými turistkami na ďalší spoj. Vôbec tam nebolo veľa ľudí, a pamätám si to prekvapenie, že vo chvíli, keď som nastupovala do vozňa, sa ich tam navalilo ako keby išlo posledné metro v ich živote. Na pocit, keď som v tom dave nedokázala pohnúť ani rukou, veru nezabudnem, rovnako ako na tvár chlapíka, ktorý sa na mňa tlačil práve z tej strany, na ktorej nosievam kabelku. Ani na bleskovú myšlienku "toto je zlodej" - za ktorú som sa okamžite pokarhala, aby som o minútu neskôr, už v metre, zistila, že ono "podľa seba súdim teba", nie je to najlepšie motto pre život. Oveľa praktickejšie je podozrievať radšej aj toho, koho netreba. A je z toho aj menšia škoda (asi).

28. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 742x
0

Gabriela Sutórisová

Holuby na balkóne

Holubí príbeh začal celkom nevinne. V jednu peknú jar som bola very bizy a nestihla som do kvetináčov na balkóne zasadiť kvietky. Teda do niektorých som stihla ale zo dva ostali prázdne, len s minuloročnou hlinou. Hm a to bola chyba. Čosi kamsi začali sa do nášho balkóna zlietať holúbky. Len tak sem tam nenápadne a sem tam zanechali v kvetináči stebielko suchej trávy, či tenký konárik. To sa mi ešte zdalo, že tie konáriky som tam lanský rok nechala ja, potom sa mi zdalo že ani nie, ale ktože by už nad tým extra rozmýšľal. Akosi, ani neviem ako k tomu došlo, a asi mi to došlo až po pár dňoch, všimla som si, že jeden z holubov v kvetináči akosi pričasto posedáva. Keď mi konečne svitlo a odšpehovala som ho spoza okna, bolo to tak - holubia matka sedela na dvoch bielučičkých okrúhlučkých vajíčkach.

28. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 9 571x
8

Gabriela Sutórisová

Milujem Bystricu (Banskú, pravdaže :)

Pretože je to mesto, v ktorom mi býva vždy veselo a dobre. Možno je to preto, lebo tam už nebývam (aj keď z toho mi veselo nie je vôbec) a práve preto keď tam idem, mám väčšinou voľno a jediné čo mám na práci, je obdivovať Bystricu – a to mi ide naozaj dobre. Nájdeme tam napríklad jednu šikmú hodinovú vežu, dvakrát sťahovaný Mariánsky stĺp, farský kostol s oknami v troch rôznych stavebných slohoch, štyri fontány, a – nahnevajme kamarátov vo Zvolene – máme aj hrad.

27. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 769x
6

Gabriela Sutórisová

Pomoc starkým v priamom prenose

Asi kvôli prestavbe stanice päť minút pred odchodom vlaku nebolo ešte známe nástupište. Ľudkovia stáli pod tabuľou a trpezlivo čakali, kým na tabuli konečne vypísali 5 minútové meškanie a nástupište 3 koľaj 3A. Tlupka ľudí sa vybrala do podchodu a pokračovala kam bolo treba. V tlupke tejto všimla som si pár metrov pred sebou starú pani, ktorej batožina by bola pekným zaberákom aj pre mladého muža. Mala dva tie držiaky na batožinu s kolieskami, na oboch naložené čo dalo (na jednom dve veľké krabice, na nich ešte taška a ešte niečo, na druhom veľký ruksak, na tom zboku tiež ešte popriväzované kadečo, v tej chvíli som si ani všetko nezapamätala). Samozrejme ťahala oba vozíky za sebou, v každej ruke jeden, a ešte prosím pekne v jednej ruke kytica kvetov.

21. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 781x
0

Gabriela Sutórisová

Obrázky z Paríža

Na začiatku – aj na konci – bol rýchlovlak TGV, na ktorý som bola straaaaaaaaaašne zvedavá - a on bol potom presne taký, ako mal byť – človek ani nevedel, že v nejakom extra vlaku sedí. Pôsobil úplne obyčajne, až na to, že 1) nemalo zmysel pozerať sa, čo je popri trati, pretože obrázky niekto zľava doprava a sprava doľava rozmazal štetcom :) a 2. v protismere nechodili žiadne vlaky, chodili len také bleskové machule, ktoré urobili „dšššch!!!“ a už ich nebolo. Paríž. Zo začiatku sa mi zdalo, že ani nebude o čom písať. Nie že by nebolo o čom písať – ale Paríž je známy, bol tam už asi každý, a ak nebol, tak aspoň o ňom čítal. Tak čo už možno napísať o Paríži...

18. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 046x
4