Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Fotografie, Všeličo, Zamyslenia, Potulky
Nie je možne donekonečna páliť kacírov iba pre to, ze spoznali, ze zem je guľatá. Možnože o nejakých 20-30 rokov budeme mat jasno nielen v genetike, ale aj v mimozmyslovom vnímani a trebárs aj v psychokinéze.
Boh musí zomrieť. Nastal čas na detronizáciu. Nesmie už ďalej vládnuť ako doteraz. Nesmie už obmedzovať naše činy ani hroziť trestami. Musíme získať náš raj naspäť. Náš raj na zemi. A to bez smrti Boha nejde.
Žena od Jakobovej studne. Urobili z nej prostitútku. Skazenú a zavrhnutiahodnú. A navyše prefíkanú, inak by iste dodýchala pod haldou kamenia. Nemorálny odpad spoločnosti, ktorý ani nie je schopný uvedomiť si svoju vinu.
Výpredaj... Výpredaj hodnôt.... Tretia pôstna nedela. Začali sa prázdniny a kúty kde zvyknú sedávať, či stáť mladí a mladé rodiny sú prázdne. Reproduktory z plechových skriniek znejú akosi silnejšie...
Otázka čašníčky v pevne uviazanej bielej zásterke znela: „Alko či nealko?“ Zvolil som nealko a spýtal sa čo majú. „Fanta, cola, džús..“, odpovedala. Vlastne som sa ani nemusel pýtať. Vtedy, v podnikoch spravovaných známou firmou RaJ inej voľby nebolo. Mnohí na tie časy spomínajú s nostalgickým povzdychom. Život bol akosi jednoduchší...
Hór, Krišna, Ježiš... Len zlomok z tuctov „Synov Božích“, ktorých horliví hľadači nájdu v hlbinách histórie. Niektorí z nich naozaj zmenili svet a uctievajú ich dodnes milióny. Hlásali podobné učenie, dokázali liečiť aj predpovedať budúcnosť. Boli zabití a vstali z mŕtvych...
Raz, keď som bol ešte malý chlapec, poodtŕhal som muche krídielká. Veľkej mäsiarke, akých pobzukovalo uväznených za sklom viacero. Nebola to nejaká sadistická chúťka, iba som pozoroval, ako vysoko vyskakuje snažiac sa vzlietnuť. Vôbec ma nenapadlo, že by mohla pociťovať bolesť...
Každodenný pokrm bezdomovca. A možnože ešte cigareta za vyžobrané peniaze. Vídať ich, ako sediac stranou uličného ruchu lámu si ten svoj bochník a strážia nedopitú fľašu jabčáku. Chlieb a víno. Stačí im to. Ktovie ako dlho. Sami nevedia.
Je plíživé a často nerozpoznateľné. Rozožiera ako rakovina a šíri sa ako počítačový vírus. Dvíha adrenalín lacnou krvou počítačových hier a je chválené recenzentmi najnovších filmov, pri ktorých jeme pukance a pijeme kolu. Inokedy udrie neočakávane a jeho prívalová vlna zmetie celé mestá či civilizácie. A nad všetkým tým tróni Boh...
Sedíme prilepení na dlažbe, čo sa svojím chladom čoraz viac zažiera do tela. Učupení trepoceme krídielkami ako mucha pribitá špendlíkom o stôl. V snahe vzlietnuť napíname svalové vlákna až do vyčerpania. A keď vo zvírenom prachu zbadáme, že komusi sa čo i len máličko podarilo vzniesť sa, radšej sa tým smerom už viacej nepozrieme. V strachu aby tieň herézy nepadol aj na nás. My vlastne ani nechceme pozrieť sa na svet z nadhľadu.
Kedysi boli témy iné. Či možno v sobotu vymrviť z klasu zrno, alebo či je dovolené v tento deň uzdraviť chorého. Tieto témy rozdeľovali biblický národ. Nerozumeli a protagonistu, nie nového chápania starých textov, lež návratu k ich pôvodnému mystickému obsahu, poslali na kríž. Dnes je témou sex. Je to žiadaná agenda.
Snímanie z kríža už nebolí. Už si pochopil, že bolestivá je cesta nahor. Cesta, pri ktorej si sa predieral neprajnosťou a závisťou. Už si pochopil, že to, čo ťa hnalo vpred, to nutkanie vo tvojom vnútri, ktoré ťa dostalo do bodu, z ktorého sa už nedá napredovať, bola chiméra. Je úplne jedno, či motiváciou niečo dosiahnuť bola túžba po osobnom prospechu, alebo vôľa pomôcť druhým. Je to jedno, lebo za všetkým, úplne na dne tvojho ja, bolo tvoje ego.
