Marek Tocimák
Iluzionista
Zachránený na pobreží snov,
Vizuálne majstrovské diela. Atmosférické skúmanie vedomia s talentom vizionárskeho a experimentálneho písania, ktoré možno prirovnať k niektorým z najhlbších mysliteľov a umelcov v histórii. Zoznam autorových rubrík: Sny & Túžby, Vibrácie, Ilúzia, Nekonečnosť, Impérium, Súkromné, Nezaradené
Som v tmavej chodbe. Počujem len svoj vlastný dych. Jemný vánok, ktorý odniekaľ prichádza, unáša moje telo. Neznámy hlas ma volá. Je to energia, ktorú nevidím, no viem, že som blízko toho, čo vidieť chcem.Otvárajú sa dvere. Prechádzam nimi a vidím hlbokú priepasť. Necítim strach. Moje telo je v jednom ohni. Cítim ako splývam so scenériou prostredia. Neznámy hlas sa vynára v diaľke. Vidím neznámu postavu. Kráča cez prázdny priestor ku mne. Všetko sa stráca a ja padám...
Zrazu som sa ocitol v mojej izbe, kde som ležal na svojej posteli a môj pohľad smeroval k stropu. Vnímal som, ako moje telo zvyšuje svoju vibráciu. Moje viečka sa zatvárali a ocitol som sa na ďalšej zastávke. Pri zatvorených očiach som mal pred sebou veľa farieb, ktoré som dokázal rozlúštiť, boli to nejaké kódy, ktoré prezrádzali čo sa deje v mojej hlave. Vnímal som taktiež cudzie myšlenky, ktoré sa snažili spojiť s tými mojími a tak vytvoriť kľúč pre ďalšie dobrodružstvo.
Scenéria života sa vydáva za ďalekými myšlienkami, kde všetko vyzerá tak, ako si praješ. Kde existujú len tvoje predstavy. Kde sa mieša detský smiech s láskou zaľúbených a kde dovidíš až k vzdialenými hviezdam, ktoré svietia neustále nad kopcom tvojho sna. Nikdy sa nevzdávaj pred svojou predstavou. Tvoje želanie je vždy vypočuté. Nechaj sa vždy viesť svojou vášnou a túžbou. Pretože si jedinečný a dokonalý.
„Občas sme spolu hrali takú hru. Hru, ktorú sme volali ´Čo je za oblohou...´ Predstavovali sme si temnotu, alebo oslepujúce svetlo, alebo ešte niečo iné, čo sme nevedeli pomenovať. To ale samozrejme bola len hra. Za oblohou nič nie je, obloha proste je. Rozprestiera sa ďalej a ďalej a my pod ňou hráme všetky svoje hry.“