KDH je najstaršou stranou v slovenskom parlamente od pádu totality v roku 1989. Prešla obdobiami rôznych koalícií, ako aj tvrdý čas opozície. Jej politická skúsenosť však v posledných dňoch ďaleko zaostala za povolebným vývojom.
Uplynul týždeň od volieb. Víťaz volieb však akoby ostal na druhej koľaji.
Napriek tomu, že KDH získalo vo voľbách o jednu desatinu viac, ako pred štyrmi rokmi, vo výsledkoch parlamentných volieb stojí na strane porazených. Pred voľbami hnutie viackrát deklarovalo ambíciu stať sa lídrom pravice. Trpkosť nízkych percent získaných hlasov je preto ešte väčšia, keďže hlavný súper - SDKU získal náskok priepastných 10 percent a je jasným lídrom pravicových strán.
Včerajšia tlačová beseda s HZDS a SNS, na ktorom sa prezentovala až prehnaná ústretovosť zúčastnených strán, nie je znamením o budúcej koalícii, ale mediálnym odkazom pre KDH. SMER potrebuje ukázať, že jestvujú aj iné varianty a KDH sa má poponáhľať vo svojom rozhodnutí.
Spoločná tlačová beseda potenciálnych koaličných partnerov HZDS a SMER ukázala, že v HZDS klesla úcta k vlastnej strane a voličom ešte nižšie ako volebné preferencie.
Počas štyroch rokov sa strana SMER netajila vysokou ambíciou vyhrať voľby a zostaviť vládu. Počas štyroch rokov sa Róbert Fico netajil ambíciou stať sa premierom slovenskej vlády. Počas štyroch rokov sa SMER netajil ambíciou presadiť ľavicový program a ukončiť pôsobenie krajne pravicovej strany. Konečne prišiel vytúžený okamih.
So ziskom 3,47% sa slobodní umiestnili až za komunistami. Kde hľadať príčiny? Predovšetkým v samotnej strane, ktorá vôbec nezvládla úlohu „čierneho koňa", do ktorej ju pasovali analitici a novinári ešte niekoľko týždňov pred voľbami.
Už dvakrát za sebou Slovensko zažilo, že vládnu koalíciu nezostavoval víťaz volieb. Pravdepodobnosť, že sa to môže opakovať aj tretíkrát nie je až taká nereálna.
VEĽKÁ KOALÍCIA SMER + SDKU. Ľavo – pravá koalícia po vzore Nemecka je zaujimavá téma. Bola by to prvá slovenská vláda s dvoma subjektami. Tejto predstave však chýba jej niekoľko podstatných prvkov. V prvom rade Slovensku chýba taká vyspelosť a ustálenosť politického systému, akým sa môže pochváliť Nemecko. Dôležitým prvkom je samotná orientácia uvedených strán, ktoré sa vyprofilovali práve na vzájomnom ostrom protiklade. SMER celý svoj predvolebný program vybudoval na totálnom negovaní výsledkov Dzurindovej vlády. SDKU založila svoju kampaň na pokračovaní začatých reforiem. Zasadne opačný pohľad na riešenie ekonomických a sociálnych problémov prakticky znemožňuje akúkoľvek koalíciu.
Je potrebné povedať, že prekvapení nie je veľa, ale tie rozhodne stoja za povšimnutie.
Hoci zostáva týžden do volieb, ešte som nezaregistroval kvalitnú predvolebnú debatu, ktorá by mala náboj, ktorá by bola zdravou konfrontáciou politikov a ich predvolebných programov.
Termín predčasných volieb sa blíži a úmerne tomu stúpa počet diskusných relácií. Politické diskusie v priamom prenose nie sú zaujímavé len pre samotných politikov, ktorí vlastne bezplatne predstavujú seba a oslovujú potenciálnych voličov. Z hľadiska sledovanosti sú dôležité aj pre televízne spoločnosti.
Včera večer na našom slovenskom televíznom trhu prebehla politická talkshow, ktorej hosťom bola kandidátka na poslankyňu do Národnej rady Aneta Paríšková. Všetkým je známa ako úspešná a príjemná televízna moderátorka. Pre mnohých bolo sympatické, že verejne hovorila o sebe ako o hlboko veriacej osobe, ktorá sa hlási ku Katolíckej cirkvi.
Prezident Slovenskej republiky už viackrát predviedol diplomatické faux pas. Na stretnutí s diplomatmi premenoval pápeža Benedikta na Dominika, na tlačovej besede s chorvátskym prezidentom si poplietol Chorvátsko so Srbskom.
Otázka budúcej vládnej koalície ostáva stále veľkou neznámou. Preferencie jednotlivých strán ponúkajú rôzne možnosti budúceho povolebného rozdelenia vládnych postov.
Pod slovom patriarchálna spoločnosť sa rozumie také usporiadanie, v ktorom muži majú dominantné postavenie.
Nie je žiadným prekvapením, že SDKU uprednostňuje pragmatické pred principiálnymi riešeniami. Platí to aj v rozhodnutí dať zelenú predčasným voľbám.
Po schválení termínu predčasných volieb sa predseda vlády vyjadril, že príčinou ich vypísania je odchod KDH z vlády.
Článok Jána Čarnogurského je pozitívny v tom, že ponúka iný pohľad na odstúpenie ministra Lišku. Pohľad, ktorý do týchto chvíľ nezaznel. Doteraz sa totiž medzi politikmi a politickými komentátormi neviedla debata v duchu „byť či nebyť ministrom", ale riešili sa špekulácie typu: „Mal odstúpiť hneď alebo neskôr? Stal sa obeťou predvolebnej kalkulácie alebo je jeho úmysel úprimný?" Preto uvedený článok vnáša do diskusie nový prvok.
Minister obrany Juraj Liška odstúpil. Politickí komentátori majú tému týždňa. Ide o predvolebný ťah? Novú politickú kultúru? Alebo nesie minister zodpovednosť za leteckú tragédiu?
