Sedel som pred televízorom a sledoval rozlúčku s tragicky zomrelými vojakmi, ktorá sa konala v Prešove v športovej hale. Vo vlastnom živote som zažil rozlúčky s najbližšími, známymi i neznámymi. Pri takých situáciách sa ma vždy niečo dotkne na tom najcitlivejšom mieste duše.
Having a place to go – is a home Having someone to love – is a family Slovenskí vojaci pomáhali ľuďom v Kosove, aby pokojne žili v ich domovoch, aby pokojne žili pri svojich rodinách. Zahynuli na ceste do svojich domovov a k svojim rodinám.
Za komunizmu všetci chodili voliť. Počty a posty boli dopredu určené. Neísť voliť znamenalo mať opletačky s miestnym národným výborom alebo dokonca s tajnou políciou. Ideológia, strach a apatia vždy vždy zabezpečili takmer 100 percentnú volebnú účasť. Vysoké čísla využívala komunistická propaganda na obhájenie svojich kandidátov, ktorí boli zvolení vraj demokratickým rozhodnutím pracujúceho proletariátu. Voľby boli ponížením a výsmechom do tváre voličov.
Existencia rôznorodých koalícií naprieč celým politickým spektrom vyvoláva rozpaky a kritiku.
100 miliónová zmenka, pochybný prevod 1,7 miliardy, nejasnosti okolo privatizácie Slovenských elektrární, predraženie investície vlády pre závod KIA o 77%. To je stručný prehľad káuz, ktoré vyplávali na mediálnu hladinu od odvolania súčasného poslanca Ruska z postu ministra. A pravdepodobne pribudnú ďalšie.
Možno sa nechal predseda vlády M. Dzurinda inšpirovať predvolebným televíznym duelom v Nemecku medzi G. Schröderom a A. Merkelovou, keď vyzval R. Fica na televíznu diskusiu. Na tohtotýždňovej politickej scéne tak máme popri parlamente o jedno politické predstavenie naviac. Slovenské médiá si určite prídu na svoje.
Niekdajšieho aktívneho člena SZM Pavla Ruska nespája s bývalým členom KSČ Róbertom Ficom už iba spoločná socialistická minulosť.
Situácia okolo súčasnej vlády prináša rôzne návrhy na riešenie jej ďalšej existencie. Pozrime sa na niektoré možné riešenia.
Som dieťa socialistickej doby. Za totality som navštívil jedine Poľsko a socialistickú NDR.
Pripravovaný podpis spolupráce trojice vládnych strán s platformou Lintnerovcov musí najviac potešiť premiera Dzurindu.
Udalosti okolo fakľového pochodu Slovenskej pospolitosti v nedeľu vo Zvolene vyvolali vlnu oprávneného pobúrenia. V súvislosti s tým ma zaujal článok „O Tisovi" od Šimona Kollára uverejnený 31. augusta a jeho záverečné slová: „ Jednoducho, ak by Tiso nezastával cirkevnú hodnosť, tak by "farská republika" či jej kléro-fašistický (fašisticko-klerikálny) režim a jeho vedúca osoba nepodliehali takým snahám o glorifikáciu či ospravedlňovanie, o aké sa historici so zlatým krížikom na prsiach a zaslepenosťou v hlave snažia."
Po spletitých udalostiach posledných dní vo vnútri koalície a predovšetkým vo vnútri Aliancie nového občana je isté, že vládnej trojke SDKU, KDH a SMK ide iba o jedinú vec. Potrebuje dovládnuť do najbližších volieb.
Pri jednej z aktuálnych tém, ktorou je návrh predsedu strany ANO Pavla Ruska na odvolanie svojich dvoch ministrov, mnohí poukazujú na podobnosť s prípadom odvolania Ivana Šimka.
Posledné medializované informácie okolo vývoja v strane ANO naznačujú, že okolo Pavla Ruska zostal trojlístok poslankýň, E. Černá, B. Brestenská, I. Henzélyová, s ktorými šéf liberálov môže takmer s určitosťou počítať v parlamente. Mužská časť členov zákonodárneho zboru deklarovala spoluprácu s vládnym trojlístkom aj bez svojho predsedu.
Po takmer dvoch rokoch sa Pavol Rusko vracia do parlamentu, kde pôsobil ako podpredseda Národnej rady až do svojho vymenovania na čelo ministerstva hospodárstva v septembri 2003.
Pri odvolávaní Pavla Ruska z funkcie ministra hospodárstva predseda vlády opäť ukázal, že medzi jeho hlavné taktické prvky politiky patrí striedanie rýchlych a pomalých ťahov, ktoré sa mu už osvedčilo v minulosti pri podobných situáciách.
