Zberateľ skúseností. Zoznam autorových rubrík: Otvorené oči, O plyne, Zdielanie autorských práv, Film, TV, Médiá, Všetci sme cirkev, Na ceste, Súkromné, Nezaradené
Filmové distribučné spoločnosti sa s nami zahrali. Výsledkom je presun premiéry premiéry filmu Posledný škótsky kráľ na tento týždeň. Africký Škót bude mať v slovenských kinách konkurenta z podobného cesta aj teraz. Minulý týždeň mal o pozornosť súperiť s anglickou Kráľovnou, teraz to bude kandidát na amerického prezidenta Bobby Kennedy vo filme Atentát v Ambassadore.
Tento týždeň sa do kín dostávajú dva silné filmy o dvoch vládcoch. Obidva stoja za pozornosť a to nie len pre to, že ich hlavní predstavitelia dostali za svoje výkony Oscara. Dovoľujem si Vás upozorniť na Kráľovnú a Posledného škótskeho kráľa.
Napriek svojmu veku nikdy neodolám pozrieť si novú Disneyovku. Humor týchto animovaných filmov bol vždy namiešaný tak, že sa na nich dokázali baviť deti aj ich rodičia. Aká je tá najnovšia - Tajomstvo Robinsonovcov?
Pred časom som v jednej DVD hitparáde našiel film, ktorý svojim základným nápadom a obsahom mohol byť veľmi vtipný a hlavne zaujímavý - čo sa stane, ak na svete zostanú len hlupáci. Dopozeral som ho však len zo zotrvačnosti. Idiocracy totiž nie je len zlý film, je absolútne hlúpy a pre mentálne zdravie človeka nebezpečný.
Vraví sa, že polovica úspechu je dobrý názov. Odvolávka v názve tohto týždňovej premiéry na slávnu dnes už trilógiu - Mlčanie jahniat, Hannibal a Červený drak, z ktorej za spomienku stojí len ten prvý, však plné kiná nemusí znamenať. Prichádza Hannibal: Zrodenie zla. Kto sa však na neho príde pozrieť?
Týmto oficiálne vyhlasujem bojkot dvom očakávaným televíznym programom tejto sezóny - pseudo reality šou Celebrity Camp a tanečnej súťaži Bailando s podtitulom smutnejší príbeh vyhráva. Ani kvôli jednej, ani kvôli druhej menovanej nestrávam pred obrazovkou ani minútu!
Keď som pred nedávnom písal o filme Nepríjemná pravda, že si Oscara za najlepší dokument nezaslúži, spomínal som aj snímku Jesus Camp. Ten skončil len medzi piatimi nominovanými. Pre mňa bol však oveľa lepší, ale aj silnejší a ...áno, šokujúcejší.
Vždy, keď nejaký film prerazí v amerických kinách, slovenskí distributéri a novinári očakávajú, že veľké zisky sa zopakujú aj v našej malej krajinke. Problém je však v tom, že diváci za veľkou mlákou majú iné kultúrne základy (napríklad komix sa im spája nielen s Mickey Mouseom) a aj výdavky na propagáciu premiér sú diametrálne odlišné. Tento fakt mi prišiel na um vďaka očakávanej premiére tohto týždňa, filmu 300. Pohorí u slovenských divákov ako napríklad nové epizódy Star Wars, alebo sa stane kultovou záležitosťou aj pod Tatrami?
Pamätám si z nie tak dávnej minulosti, že boli aj také štvrtky, keď do kín neprišla žiadna novinka. Nie je to však prípad tohto obdobia. Akoby pravidlom sa stáva - možno ide o požiadavku prevádzkovateľov multiplexov, že minimálny počet premiér v týždni je dva. Tento týždeň však oficiálne vstupuje do kín až sedem, respektíve osem filmov (podľa niektorých údajov film Arthur a Minimojovia mal premiéru už minulý týždeň, podľa iných až tento). Aby som bol úprimný, viaceré stoja za to. Dovoľujem si Vás upozorniť na štyri z nich - Babel, Životy tých druhých, Sólokapor a Hudba a text.
Týždeň po odovzdávaní Oscarov sa mi podarilo vidieť film, ktorý vyhral v kategórii najlepší celovečerný dokument. Moje dojmy sa dajú zhrnúť v krátkosti do jednej vety - Za takúto propagandu by sa nemusel hanbiť ani veľký manipulátor Michael Moore. Problém globálneho otepľovania bol hlavnou témou, ale nie jedinou. Spoza celého filmu vystrkovala rohy kritika súčasného prezidenta Busha, s ktorým hlavná hviezda filmu - Al Gore - prehral prezidentské voľby.
Pri záberoch z tohtoročného Oscara som pochopil jednu vec. James Bond nie je herecká úloha, ale funkcia. Na Brosnana sa už zabudlo, Bond má úplne iné civilné meno, inú tvár aj partnerku.
Máme po Oscaroch, povedala by pani Millerová. Výsledky v hlavných kategóriách ma neprekvapujú. Skôr ma irituje, že pokračuje politizácia týchto cien. Keď hviezdil dokumentarista Micheal Moore, vyvolalo to isté kontroverzie, ale OK. No tento rok sa na červenom koberci pretŕčal istý neúspešný prezidentský kandidát a tváril sa ako pravá hollywoodska hviezda. Žiaľ, dostal aj Oscara. Naši politici mu môžu len nemo závidieť.
Večer pred odovzdávaním Oscarov patrí pozornosť filmovej verejnosti a fanúšikom dvom ceremoniálom. Prvého sa zo zásady väčšina celebrít nezúčastňuje, lebo poukazuje na to najhoršie, čo v Hollywoode vzniklo za uplynulý rok. Druhá udalosť je zas o tom, kam by sa americký film mohol dostať, ak by mu nevládli obchodníci. Paradoxne, známejšie sú u nás antioscary - Zlaté maliny a o nezávislých Oscaroch, čiže Independent Spirit Awards vie len pár zanietencov.
Márnosť nad márnosť a všetko je márnosť. Tento verš z Knihy Jób asi nepatrí medzi citované na najslávnejšom koberci červenej farby. Každý, kto má právo vôbec čo i len položiť nohu na tento kus tkaniny pred losangeleským Kodak Theatre bude myslieť na úplne iné veci. Okrem myšlienok typu - vyhrám Oscara ja, alebo zase ten ... treba neustále kontrolovať šaty - či ich niekto nepošliapal, stav make-upu, či ho niekto vrelým hugom nerozotrel a rozdávať na všetky strany slávne hollywoodske úsmevy. K tomu všetkému pribudol tento rok ešte jeden, vážny politický problém, ktorý otvoril film Krvavý diamant.
Už túto nedeľu v noci rozdajú v Los Angeles tým šťastnejším z filmovej brandže Oscarov. Tých zlatých bude len pár, oveľa viac ľudí bude mať šancu získať sošku nahého chlapíka s mečom v podobe, ktorá je doslova na zahryznutie. Ponúkam Vám krátky pohľad do zákulisia Governors Ballu, najprestížnejšej párty roka v Hollywoode aj s receptom na špecialitu, ktorú aj tento rok bude podávať Wolfgan Puck.
Osobne som mal tú česť zúčastniť sa galaprogramu Miss len raz. Samozrejme ako novinár. S úctou voči zapáleným účastníčkam a ich ešte viac zapáleným rodičom, bola to veľmi bizarná skúsenosť. Navyše podporená tým, že daný ročník spozoroval istý mäsokombinát...
Už dnes večer nás čaká v televízii najlepší seriál na svete! Masívna kampaň zo všetkých strán mnohých možno presvedčí, že seriálu Prison Break tento titul patrí. Ja však mám pocit, že tento prívlastok som už u nás počul. Niekoľkokrát.
Tvár Televízie Markíza získala v pondelok večer príležitosť, aby povedala verejnosti, kde je pravda. Aby si u divákov, svojich fanúšikov, ktorí jej práve v týchto dňoch môžu posielať hlasy do istej ankety o najpopulárnejšiu tvár obrazovky, napravila povesť. Niektorí novinári toto vystúpenie označili za spoveď. Skutočne sa však Marianna vyspovedala?
Chápem, že televízne vysielanie je biznis. Tento biznis vďaka píplmetrom potrebuje divákov. Najlepšie stálych divákov, s ktorými televízia komunikuje poskytovaním svojich ponukových programov pre tlačené médiá. Uplynulý týždeň však dal na frak všetkým programovým prílohám a časopisom. Stali sa bezcenným zdrapom papiera, vhodným akurát tak do koša, aby ho odpad nezašpinil.
V poslednom období mám z ponuky nových seriálov pocit, že zločin je úplne všade a my sme všade v ohrození. Našťastie sú tu desiatky tímov, ktoré odhalia aj ten najprepracovanejší plán, ako sa niekoho zbaviť, ako niekoho odstrániť a ako sa obohatiť na úkor niekoho iného. Seriály ako CSI (je jedno, či Las Vegas, Miami alebo New York) sú síce fajn, ale časom sa opozerajú. K Bones (v ponuke TV JOJ uvádzané od 17. januára ako Kosti) som si však vybudoval vzťah.
