jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Teraz na vysokých školách prebiehajú skúšobné obdobia. Aj nás kedysi v tomto období morili skúšky. Teraz sú to pre nás už len také veselé spomienky, hodné pousmiatia, ale vtedy... Vtedy to bola naozaj hra na nervy.
Máme dve vnučky, obe prváčky a obe Niky. Staršia Veronika prváčka na gymnáziu (išla z piatej ľudovej), mladšia Monika prváčka v ľudovej. Obe v predškolskom veku chodili so mnou do knižnice: spočiatku si tam len pozerali detské časopisy, potom si požičiavali aj knihy domov. Ešte nechodili do školy, ale čítať už vedeli. Pomaly si slabikovali slovo za slovom, vetu za vetou. V knižnici nielen požičiavajú, ale aj predávajú knihy. Majú tam zavedený zaujímavý systém: ľudia tam dávajú knihy, ktoré by inak skončili v zbere, a knižnica ich predáva za jednotnú cenu 10,- Sk, ktoré potom idú na doplnenie knižničného fondu. Tak si aj ja dopĺňam lacno moju knižnicu. Aj vnučky majú niekoľko aj takto kúpených kníh.
Emisný plán Slovenskej pošty, a. s. na rok 2008 sa vyznačuje niekoľkými zvláštnosťami: vyjde niekoľko večných známok alebo známok navždy pre tuzemský styk vo váhových kategóriách do 50, 100, 500 a 1000 g obyčajné i prioritné (všetky bez uvedenia výplatnej hodnoty v menových jednotkách - Sk), niekoľko známok s uvedením menovej jednotky v Sk a niekoľko známok s uvedením menovej jednotky v Sk i Eurách súčasne. Čo sa týka štruktúry námetov: známky k Veľkej noci i Vianociam, výplatná (Krupina), osobnosti (Maša Haľamová, Eugen Suchoň), technické pamiatky (hasičská technika), spoločná téma EURÓPA (písanie listov), deťom (Pavol Dobšinský), Olympijské i Paralympijské hry v Pekingu, nálezy z Bojnej, spoločné vydanie s ČR (Karol Plicka), Matej Korvín, krásy našej vlasti (drevené kostolíky v Hervartove a Dobroslave), ochrana prírody (orchidey), umenie (Jozef Baláž, Zolo Palugay) a Deň poštovej známky. Spolu by to malo byť 22 známok, takže filatelisti sa opäť majú na čo tešiť. Pozn.: Večná známka alebo známka navždy je známka, ktorá bude platiť aj po prechode na eurá i po prípadnom zvýšení poštových taríf.
Včera som sa zas bol prejsť k Jordánu. Nedá sa odolať tej turčianskej prírode. Cestou ta som šiel popri kasárenskom plote, pri Jordáne som sa pokochal divokou prírodou i výhľadom na okolité kopce, keď pri západe slnka ich zasnežené špice sa krásne zafarbia do svetloružova. Späť som sa vracal cestou popri cintoríne. A pritom mi odišla všetka dobrá nálada z pohľadu, ktorý sa mi tam naskytol.
Slovenskí evanjelici kedysi, kým nebol prijatý zákon o slovenčine v terajšej podobe, používali na bohoslužbách staročeštinu. V nej bola písaná Biblí svatá kralická z r. 1613 i všetky ďalšie vydania, v nej bola i zbierka piesní Cithara Sanctorum - Písně duchovní od Juraja Tranovského (skrátene Tranoscius). Predsa len tá čeština spolu s učením Martina Luthera a Jána Husa bola ľuďom omnoho bližšia, zrozumiteľnejšia, ako dovtedajšia latinčina, ktorá bola len pre vyvolených. A ľuďom bol takto bližší aj Boh, ktorému rozumeli. A tak nie je div, že celé panstvá v dobe reformácie masívne prestupovali na luteránčinu. Spočiatku boli písané švabachom, neskoršie latinkou. Za mojich detských čias sme Nový rok vítali touto piesňou:
Jordán, potok neďaleko nášho sídliska. Vyjdem na kopček za domom, posledným domom v ulici, na úbočí je malá divoká horička, cez ňu prejdem a som v poli. Kúsok prechádzky poľnou cestou a som pri potoku Jordán, kam chodievam dosť často poprechádzať sa. Len tak, popočúvať to ticho a vidieť tú divokú prírodu. Veď príroda je najlepším umelcom.
Veľmi často sa blogeri v blogerskej diskusii pýtajú, ako môžu vložiť fotografie do článku. Keďže mám už s prácou s fotografiami nejaké tie skúsenosti, ktoré som nadobudol blogovaním, rád sa s nimi podelím aj s ostatnými. Bloger by sa mal snažiť dávať do článku čo najviac oku lahodiace fotky. Nemali by to byť fotky surové, ktoré vyjdú z fotoaparátu. Pred uložením do článku by sa mali upraviť vhodným programom.
Slovenskí filatelisti dnes majú sviatok. Spolu so slovenskými ho oslavujú aj českí filatelisti. Nie, nie je to Deň filatelistov. Je to Deň poštovej známky. Pred 89 rokmi, 18. decembra 1918, vyšla prvá československá známka - Muchove Hradčany ako oslava samostatného spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ešte v spoločnej republike si československí filatelisti zvolili tento deň ako svoj sviatok, ktorý slávime aj po rozdelení na oboch stranách rieky Moravy. Pri tejto príležitosti by som Vás chcel poinformovať o niečom, o čom vie veľmi málo nefilatelistov - o spoločných vydaniach známok Slovenskej pošty a zahraničných poštových správ, čím Slovenská pošta propaguje v zahraničí krásy Slovenska, jeho históriu, kultúru...
Keď som bol koncom novembra v Bratislave, vianočný stromček na Hviezdoslavovom námestí už stál. Aj stánky tam už boli, aj na námestí 4. apríla. Niektoré s občerstvením, iné s rôznym tovarom, krajším či nekrajším. Ale mne sa zo všetkého najviac páčil Betlehem na Hviezdoslavovom námestí, precízna rezbárska práca mne neznámeho rezbára. Koľko zručnosti je v tom... Najlepšie vie také dielo oceniť ten, kto s drevom robí, napr. blogerka Betka Mateová, ktorá vytvorila mnohé krásne drevorezby. Je to oslava práce ľudských rúk a ľudského umu. Ten neznámy umelec dával do tohto svojho diela celé svoje srdce. Postojte trošku v kľude pri tej nádhere, pokochajte sa tým pohľadom, a potom aj tá medovina alebo cigánska Vám bude lepšie chutiť.
Národný cintorín v Martine - Národná kultúrna pamiatka s výnimočným postavením medzi ďalšími pamiatkami Martina či Slovenska. Sú tam uložení na večnom odpočinku mnohí významní predstavitelia nášho národa z rôznych oblastí života: kultúrnej, politickej, spoločenskej... Kedysi dávno cintoríny bývali umiestené pri kostoloch. Tak to bolo aj v Martine, kde mestský cintorín bol priamo naprostred mesta. V r. 1778 z hygienických dôvodov Uhorskou miestodržiteľskou radou vyšlo nariadenie, že cintoríny musia byť umiestené za obcami. Martinský mestský cintorín bol premiestený len o niekoľko desiatok metrov od pôvodného cintorína asi v r. 1797. Prvým, kto bol pochovaný na novom cintoríne, bol Ján Lauček, možno predok nášho blogera Petra. Pochovávali tu vedľa seba evanjelikov i katolíkov. Bol akýmsi ústredným cintorínom pre širšie okolie, kde si vlastné cintoríny založili neskoršie. Slávu martinského cintorína založil Karol Kuzmány, prvý podpredseda Matice slovenskej, martinský evanjelický farár. Dovtedy bol cintorín len miestom odpočinku významných, menej významných či bezvýznamných martinských občanov. Týmto sa stal cintorínom celonárodného významu. A teraz Vás pozývam poprechádzať sa po m
O tom, že muži v najlepších rokoch prežívajú druhú mladosť, keď si myslia, že dokážu očariť svojim šarmom, svojou neodolateľnosťou každú kočku, sa všeobecne vie. A niekedy taká druhá mladosť vie narobiť v rodine aj poriadne neplechy. No ale muži prežívajú aj tretiu mladosť, aspoň v nasledujúcich súvislostiach. To keď podobne ako v detstve, znova žijú z vreckového.
Študenti nikdy neoplývali financiami. Ani za našich študentských čias to nebolo inak. Niektorí z nás žili vyslovene len zo štipendia okolo 400,- Kčs, sem-tam si niečo privyrobili brigádou pri vykladaní vagónov, na oberačkách hrozna alebo komparzom pri natáčaní filmu alebo pri nahrávaní televíznej estrády. V Bratislave som študoval v r. 1959-64, takže tie spomienky sú už dosť staré a trochu aj vyblednuté. Tanec, mládežnícke popoludnia, čaje o piatej, to bolo súčasťou nášho študentského života. Každú nedeľu, len v skúšobnom období pomenej. Naša partia navštevovala tieto miesta: Mladá garda, PKO, Dom lodníkov a Dom poštárov. Samozrejme, všade hrávala živá hudba, spievali populárni speváci – dnes sa tomu hovorí hviezdy šoubiznisu (ale terajším hviezdam šoubiznisu by sme vtedy hovorili jednoducho filcky). Ako strojár som býval na Mladej garde, len jeden ročník na Švédskych domkoch pri Botanickej záhrade a lodenici Slávie VŠ smerom na Karlovu Ves.
Oberala šípky postojačky. Ľahni že si, milá, horeznačky! Veď som si aj ľahla, ako si mi kázau a ty si si gaťky nerozviazau.
Zas tu máme ponukový katalóg METRO-vín. Naozaj zaujímavý, veď len posúďte: 0,75 l fľaša ROMANÉE-CONTI len za 316.538,81 Sk. A Ďalšie LA TACHE za 57.118,81 Sk, RICHEBOURG za 52.358,81 Sk, GRANDS ÉCHÉZEAUX za 63.068,81 Sk, ROMANÉE ST. VIVAT za 41.648,81 Sk. Chúdence naše vína: 0,5 l fľ Pálava kabinet 2004 (Matyšák) len za 1.189,88 Sk, 0,75 l fľ Svätovavrinecké 1998 (Matyšák) za 1.118,48 Sk, 0,375 l fľ Červený tramín (Pivnica Tibava) len za 740,06 Sk... A to všetko včítane DPH a fľaše! Alebo otvárač na víno za 4.758,81 Sk, ručná výroba! No nevyuži takú príležitosť a nekúp to pod stromček!
Pri Kultúrnom stredisku v Martine pôsobí aj Český spolok, sdružující obyvatele Slovenské republiky – Čechy, Moravané, Slezané a jejich příznivce. Je veľmi aktívny a organizuje pre svojich členov a ostatných záujemcov rôzne akcie kultúrne, spoločenské a turistické. Jednou z nich bol v prvú novembrovú sobotu aj výlet na Blatnický hrad. Hoci meteorológovia na prvú novembrovú sobotu predpovedali zamračené, prehánky s občasným dažďom..., počasie im spravilo napriek. Bolo nádherné slnečné a na toto ročné obdobie aj pomerne teplé, takže poldenný výlet to bol vydarený. Veď každá prechádzka Turcom, hociktorými jeho miestami, je ako pohladkanie.
Tak už sa chystáme na EURO - zvyšujeme ceny potravín: :-))) kilogram bravčovej masti už máme po 35,- Sk s nulovou DPH. Neveríte? Presvedčte sa na účtenke z istého martinského mäsiarstva. Nie je to výmysel, žiadna úprava účtenky, naozaj je to skutočnosť, toľko platila manželka: za 0,89 kg masti platila 31,- Sk. Podobne surový bravčový lalok, pekne prerastený mäsom, výborný na paprikovanie: 1 kg za 25,- Sk. Gazdinky naše, čo Vy na to? (Pozn.: Nie je to úradný výsek, ani akcia)
Bŕľajúc sa v starých hriechoch, medzi starými papiermi som objavil aj študentskú električenku bratislavskej MHD, už trošku staršiu, zo šk. r. 1963-4, teda z posledného ročníka môjho pobytu v Bratislave. Po ňom nasledovala už len preddiplomová prax v podniku, diplomovka, v decembri po vyše 5 rokoch jej obhajoba a štátnice. A je to príležitosť zaspomínať si na tie časy. Električenku sme mali uloženú v takom plexisklovom puzdre, plexisklo hrubé hádam 3 mm, ktoré malo rozmery akurát vhodné na tento dokument.
Možno ste sa už stretli s tu reprodukovanou slovenskou známkou, na ktorej nie je uvedená nominálna hodnota, len akési písmená a číslice. O čo ide? Je to tzv. VEČNÁ ZNÁMKA alebo ZNÁMKA NAVŽDY.
