Ružová Adela si v poslednej dobe každý večer dá párok a kúsok chleba,má kruhy pod očami, recituje naspamäť definície pre blbcov a všetkototo zapíja slabým šípkovým čajom s citrónom. Často sa na ňu dívam, ajráno, keď si zase dá párok, a potom šepká do telefónu svojmupriateľovi, čo práve v tú chvíľu robí, že je ten párok a má na ňumyslieť, po celý deň, lebo má neskutočne zložitú písomku. Fascinuje ma.
Nemôžem ju ešte kresliť, lebo si pozerá sem-tam moje obrázky, ale aj na to raz príde.
-
V pondelok si napíšeme všetci za sebou sloh. Budem dúfať v prítomnosť úvahy.
Nabudúce sa postavím pred tú skupinu príšerných ignorantov a budem tam stáť dovtedy, kým si ma nevšimnú, kým si nasilu nedajú nejaký čaj alebo aspoň odbublinkovanú vlažnú vodu.
Bojím sa lietajúcich holubov.
-
Snáď nikdy nebudem sedieť v kuchyni s mokrými vlasmi, unavená a v tričku čakať na bruchatého muža s červenou tvárou, ako príde a dá si pivo a párky a nakrájaný chlieb z plastového košíka, a ja budem mať na hlave granátovo červenú 100percentnú color, budem 100percentná žena, dodupaná žena. Radšej budem cestovať ako žena vo fialovom.
Ale nám sa to nestane, lebo sme panny zázračnice, ako vraví Lucia P.
Žiaden kockovaný igelitový obrus a omrvinky.
A aj tak tak žijú. Skutočné ženy.
-
