Romana Vajgelová
Aj Berlín
Tri. Na mnohým miestach som myslela na ľudí, ktorí s nami neboli, že tak týmto by sa tam páčilo tiež. Ako sme sedeli v Tachelessi, ako tam nafetovaný chlapec robil čudné veci, tak to by mala vidieť Lena. Vlastne najkrajšie aj tak bolo to, že sme vtedy večer stáli na tom nástupišti, a značkovali nám tašky, že sme konečne niekam išli, tak, ako sme chceli, toľko sme o tom hovorili. Tak si vravím, ide éra činu.
