Romana Vajgelová
It´s time
Vyšla som von sama. Niekedy je tak, že sa ani nechce niekoho niekam zavolať. Za tmy sú len arabi, čo sa ťa dotknú, keď ideš okolo. Majú biele zuby a prehnane ich cítiť. Uskočiť a kráčať ďalej, neobzerať sa.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
20, viac som v Bratislave ako doma v Piešťanoch. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, september 2008, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, jún 2008
august 2007
Romana Vajgelová
Vandalizmus
Dorýpaný lak a som v čajovni úplne nahnevaná, ležia tu a dychčia, psačie slečny, hladkám ich chodidlami. Sú veselé a keď zapískam, prídu dať pusu a to teraz vôbec nevadí. Za celý deň príde málokto. Normálne sa tam potom bojím, tak si púšťam Hunter veľmi nahlas. Mravec, ktorému vravím: Hovor mi o škodlivosti fajčenia. Tak spustil, potom som mu sľúbila, že si pozriem fotky z rumunského kraja, ale potom mi začal trochu vadiť, biochemik (tuším). Počúvala som, čo to so mnou urobí, čo sa mi stane s pľúcami a že sa mi niečo potom deje s génmi. Biochemik vždy použije cudzí výraz, a potom sa tak na mňa pozrie, že čo moja, nechápeš čo?.
Romana Vajgelová
Toto je pre neho
Vlečieme sa strašne pomaly. Možno sa mi to zdá, lebo sa hádame a idem pár krokov pred tebou, absolútny kŕč, lebo som meškala sedem minút, lebo naša rodina verí v dokonalé chvíle. Žena v červenom tričku s nápisom zdvihla obočie, vraví si ach táto puberta. Som nervózna, čakám, či zavolá Poľka s bytom, bratislavské holuby a v podchode narátam štyri špaky. Mama mi opakuje múdrosti, nahlas prehĺta už teplú vodu a ja som veľmi nahnevaná. Potom si ju všímam, ako sa hýbe, koľko cukru sype do kávy, fair trade a ženy v bodkovaných tričkách, čokoládový koláč s brusnicami. Trochu reči, že spejem k tomu, aby zo mňa bola taká tá netradičná šlapka. Nič to, pravda to nie je. Spustím monológ, ako mi vadia cifry a rodinné rozpočty, že keď budem mať svoju rodinu, potom to budem riešiť, príde mi nezmyselné byť teraz úplne zodpovedná a dávať peniaze bezdôvodne na kôpku.
Romana Vajgelová
klementína345
Robím veci, aj keď si sľúbim, že už hádam nikdy viac. Ako keď pracujem a idem von celá navoňaná páliť cigarety. Hasiť ich celou silou, mačkať o tú zem, vybíjam si na nich taký malý hnev, čo teraz mám. Aj naňho, ako tam sedel tri dni po sebe, pálil so mnou cigarety, cielene vedel povedať presne to, čo som potrebovala, presne v tú chvíľu. Mohol by svoje účelové frázy spísať na papier a rozdávať ako terapiu s koncom Ona ma bude milovať. Navždy. Trochu ju zmením a nepohne sa odo mňa.
