Romana Vajgelová
Pávy v klietke
Telo ako v plastikovej fólii, tej, čo ňou obalíš tanier so zajacom na smotane, lebo to raz zje len otec. Ležíš a nutne dýchaš. Na balkóne máme vypálenú dieru na koberci. Od cigarety. Ja som to nebola. Mama robí kávu, hučí to a je trochu dusno. Omylne mám oblečený dierovaný sveter, robíme si úplne stupídny test Aká som podľa toho, čo zjem?. Popálená koža, triedim fotografie, aby som nepremýšľala, upratujem. Doprdele, ten večer bol výborný, tá tvoja hra, že ja rozumiem, lebo vieš, že to je dobre, keď to tak hráš. A ja ti to zatiaľ budem hltať, veď čo. Potrebujem, aby sa ma niekto stále len nepýtal, že prečo. Ale radšej sa ma nechytaj.
