Romana Vajgelová
Ružové kamene
Aby som nebola zaliata sladkokyslou vodou, odcestujem. Keď už nie inak, tak aspoň na jar, v lietadle za tebou, čo chodíš po nociach a trochu reveš, Amsterdam, ale to aj ja, lebo som sa cítila oklamaná. Už to prechádza, lebo doma je jedlo a robota v čajovni, celé je to rodinné a vlastne príjemné. Spravíme si náš alternatívny workshop a potom sa opijeme. A poviem ti všetko, ako neverím, ako mi otec dal na Vianoce vodku, ako sedávame v škole na radiátore a Lena ťa vždy spomenie, až mi to je niekedy blbé a ostane mi trpko v hrdle.
