Romana Vajgelová
Napísať všetko, čo sa teraz deje
Zaliaty liečivý nápoj v prášku, lebo sopel už aj včera aj dnes vo vlaku, osobák domov, vidno prach a všetky moje škrabance na zápästí. Pozerám si časopis pre ženy, všade láska a torty a ruže. Dnes film, Alabama, šťastný koniec, svadobné šaty a tak. Na tej zemi, na tom akoby úplne šukacom mieste, tam sme pili a hovorili o mužoch, vonné tyčinky a pozerať sa, či nepíše nevolá. Potom pozerať sa z okna do jeho okna, oznamovať, že vidím jeho hlavu, ale to sú náhody, že si vidíme do okien. A čakanie na fotky z inštalácie. Vysvetliť starým mužom, čo si tak hmkajú a pozerajú bohvie či so záujmom, že prečo je to ružové, to je dosť ťažké. Pútať pozornosť, vravieť mám plné zuby mužov a ich somarín, čo ťa nútia zjesť. Ale napokon sa smejú, usmievajú, a vravím si, pochopili, že jasné, asi často zamilovaná. Keďže sa Ľubošovi Kostelnému hnusia ženy čo vulgarizujú, asi to prehodnotím.
