_
Zo školy sme preč. Ako som tam bola naposledy, počula som nezmyselný krik. Nezmizne.
oranienburgstrasse
V noci bolo v autobuse dvanásť stupňov a teraz mám nešpecifikovaný zápal dutín. Zinnat a bylinkový sirup, pijem šalviu a v telke sa šamani zavesili za nohy a lietali.
Vymazala som všetky maily, dotrhala som obrázky, čo niečo v sebe niesli, nechala sestru, nech to vyhodí von, všetky tie hromady dnes už smiešnej tvorby spred aj štyroch rokov. Naučilo ma to veľa.
To je, ako by som sa dala ostrihať. Denne balím veci do škatuliek a hádžem to do smetí, nejaké nepotrebnosti, maličkosti, čo niekde len prevlekám a nič z toho, ja už chcem mať čistý život.
Prisťahovalci, žijú, tam ľudia žijú, vôbec nie v takom nejakom kŕči, si tak robia, čo ich baví, niekto chce niečo niekde nalepiť, lebo ho to teší, tak to proste nalepí, a je, teší to jeho a potom aj tie šťastné matky a ich deti, čo rástli aj nerástli v ich bruchu. A obchody a retro, dosť nenositeľné retro, plné vešiaky nenositeľného retra, ale tam aj tak každý predáva, čo chce. Kabelku vyrobenú zo sáčikového džúsu Capri Sonne. Deti majú hebké vlasy a lesbičky miešajú drinky, usmievavý Indonézčan, Bratyzlava je centrom budhizmu, kóšer a metro. Priestory sú živelné, nie kostnaté, všade, kam sa vlezie, je dobre, aj to lepkavé ryžové čosi.
Aj tu robia ľudia skvelé veci, poniektorí ozaj výnimočné, ale je nebezpečné dýchať to. Klepnúť po prstoch, nespomínať, nemeniť a nechať tak.
Musím nakresliť silné a potom to vystaviť. Prezentovať peknosť, ktorá nastáva. Lebo aj holub, čo umrel ráno, 5:40 na ZOB, jebol do nápisu, cielene, komixovo zatrepal nohami a umrel, prezentoval pred svedkami svoju smrť. Svoje odhodlanie.
Keď sme žili ten nočný berlínsky život, vtedy som povedala, že presne viem, čo chcem. Niekedy ma popadne malý skrat, ako v tom autobuse hneď cestou domov, úplný plač, sedela vedľa tá Tučná Češka, a iba sa tak chlácholivo pozerala, aj autobusová letuška, keď som jej hovorila dám si čaj. Vtedy ma tešilo, ako hrká hlava, keď si ju opriem o sklo.
autobusový časopis žlutý
Vždy sme si tak drankali to šťastie alebo čo, a aj keď bolo, tak sme si vždy niečo našli, aby sme mohli analyzovať, ako ja teraz jeho topánky alebo neviemčo. Ale mám ho rada.
červené nechty
Ako nahlas kresťanský chlapec vo vlaku hovoril, že ho priťahujú ženy s červeným lakom na nechty, že je to také zakázané a provokujúce, a potom tie jeho kamarátky kukaj aj ona má, no som bola ako ten lak.
Hlavné je, že bude dobre a aj lepšie.
