***
Nejdú veci tak, ako majú,nemáme vypovedané slová medzi nami, spala bysom, snívala, a mala potom iba dežavi. Voňavé,farebné, absolútne detské.
Sedíš tam zase tak sám,chrbtom ku mne, okolo teba je len nechuť, ktorú vnímama trasú sa mi ruky, keď okolo teba idem, trasú sapoháriky s karamelovým sirupom, oblejem ti hlavu,nepozeraj sa, nepozeraj, nečakaj, že si prisadnem, nemôžemti pomáhať, vypĺňať ti oddane tvoje večné voľno,ja chcem všetko, hneď, ale nie vedľa teba. Do toho vykrikuje tástará ženská, chce všetko, hneď, odo mňa, načo jetoto, načo je hento, môžem si zobrať toto domov, a jakoževy veríte v Boha, a jakože jako môžete robiť včajovni, vy to máte nejako pomýlené, jakýmoj boh, moj boh, Boh je len jeden, vrieska, do tohto pokoja, rozhadzuje rukami, mala by som ju obliaťkaramelom. Zmäkni drahá.
Dnes som stála na snehu, priklzisku na námestí. Obživlo mesto. Prvý umelýsneh. Umelosť. Aj ty si umelá, mi vraví. Aspoň sibola, keď som ťa videl naposledy. Inak vyzeráš, než akási. Klameš. Klameš.
Verím v svoje pocity. Treba siza nimi stáť, a môžte mi spochybniť aj prítomnosťmôjho palca na nohe. Pocity neklamú, aj keď mátelen štyri roky.
Chcem byť zavalená tvorivosťou,chcem, aby ste boli i vy zavalení tvorivosťou, nech užmôžeme čosi spolu dokončiť, pozerať sa na to a cítiťmimofyzickú spokojnosť, opite ma nealkoholom. Kreslímnávrhy čiernou fixkou, rozmazávam to vodou, píšemsi fragile krivo na papier, fragile, také je to celéteraz, balans, božemôj, nezhoďme sa. Dookola, dokola. Všetkov jednom kruhu. Začne sa a nekončí. Never more.
Závidím spokojnostiiných, vravím si, neverím im, sú lenakože, lebo to lepšie vyzerá.
K poVianociam doprajem veľa lásky.
