V kaviarni sme sedeli na takej kovovej lavičke,a ona mi vysvetľovala, tak razantne, ako žije a čo ju asi čaká. Ja som jej hovorila o mužoch a koho milujem. Pilisme kávu a potom čaj a ríbezľový džús. Potom náhodou prišla Katarína,ktorá je tri dni úplne zamilovaná a cíti sa úplne ako princezná. Potomprišla (tiež náhodou) Dorota, ktorá sa nás troch asi dosť hanbila. Dorota jetrochu viacej muž než žena. Povedala tuším len mám vlasy ako Tarzan.
A mama je teraz najnovšie veľmi flegmatická, lebo jepracujúca žena, lenže mňa to trochu vytáča, keď sa tak pomaly hýbe. Tak som sipovedala, dobre, a umyla som panvice, ešte som aj poriadne vyvetrala.Pálim japonskú tyčinku s vôňou slivky v plnom kvete, no a čakám,kedy pôjdem do práce. Ale pozerali sme spolu stýkrát Pelíšky a smiali sa, alebo si hovoríme o knihe, že je taká oddychová. Vieš, ja nemám teraz čas na niečo hlboké.
Na Silvestra sme sa opili v najväčšej krčme, ktorú tumáme. Na záchodoch kolagénová šľapka reve pred zrkadlom, dáva si rúž tesne nadokraje pier, dve očká na sieťovaných pančuchách. Okolo nej taká veľká medzera,ženy sa dívajú z výšky, ja sa jej tiež trochu bojím. Rozotiera si matujúcimejkap, pod nosom sviečka. Asi má v sebe drogu, šepká niekto pri mne.
Ja neviem, prečo chodia opité ženy vo dvojici na záchodplakať, potom sa namaľovať a potom si hovoriť ty máš také pekné vlasy. To je jednoducho slepačinec.
Ale bolo to celé veľmi fajn, lebo je to miesto, kam za inýchokolností nepôjdem, kde som vlastne dosť inkognito.
Fuck art, let´s dance.
Veci vopred aj tak nepremyslím, keď aj o nich budemdookola rozprávať. Dá sa ale čosi naplánovať, napríklad výlet za Silvou apresťahovanie sa (to je veľmi dôležité, nežiť tam, kde nechceme). Môžem sapotom tešiť. Mama tomu hovorí naivita a snenie.
