Na intráku som nenechala nič, len ružovou fixkou trápne srdiečka na zárubni. Umelý chrup môjho vychovávateľa, cudzie rozvarené párky v mastnej vode. Pohľad na robotníkov v plechových búdach, ako štia na kamene na zemi, ako im to prská na holú kožu v gumených šľapkách. Ukradnuté alebo dorýpané maslo, páriace sa mačky, vyhodené sáčky s vodou.
Dedka som tľapkala po bruchu, všetko hovorila hlasnejšie, zjedla som aj zmrzlinu, lebo tam sa len ponúka a neberieš? Veď vezmeš, keď požiadajú sedemkrát.
Mám plné zuby mnohého a mnohých. Asi aj bezdôvodne. Mama si to všimla, keď sme šli autom, stál vzduch a ja som strkala ruku von z okna a bála sa o svoj prsteň, čo vyzerá ako bebekeksík. Nezdvíham telefón a je mi smutno za Silvou, lebo bez nej bude leto inakšie. Aj Hodokvas.
Neviem piť tak, že si postavím pred seba tie malé poldecáky, také tie krčmové, a nalievam. Domáce čosi. To jednoducho nejde, no je to pôsobivé. Zaháňa to žiaľ. Zúfalo to ale viem, keď som sa minulé leto sama opíjala gintonicom na balkóne. Keď sa cítime sami, robíme veci sterotypne dookola, čakáme na spadnutie zmeny, či to príde.
Ráno káva, ktorú málokedy dopijem, robím veci často len pre efekt, potom ozajské nič. Hrám hru, dokola, a v tej hre priskočí taký zajac-spoločník, keď ten človek nekomunikuje. Moja mama by ho na mňa v reáli poslala.
Strašne som revala, lebo akýkoľvek môj odpor k zžitým veciam v tejto rodine je chápaný ako pubertálny vzdor, ktorý je ľahko odstrániteľný, keď sa prikáže MUSÍŠ IDEŠ NEBUDEME SA O TOM VIAC BAVIŤ aj keď sme sa o tom ešte nebavili NEMÁŠ ROZUM. Vravia mi o kurvách. Rodičovský strach zväzuje.
A musím. Idem. Lebo pokus vysvetľovať zlyhal a už by som sa cítila ešte mladšie, než ma považujú. A ja pritom naozaj mám pocit, že viem, kde Ho nájdem, kde Ho mám.
A potom analyzujem, potvrdzujem si svoju pravdu a znova vo mne rastie len zlosť a chce sa mi utiecť alebo čo, prší a aj tak by som išla. A nenechať nikde nič, proste vstávať a byť, úplne neužitočne aspoň pár dní, robiť len také tie úkony, ktoré sa musia, uvariť a zjesť, otvárať okná a znovu ich zavierať, keď leje ako teraz. Prehlbovať akúsi samotu na chvíľu a potom sa z toho vyhučať.
