Uniká mi čas.
*
Návraty sa nevedia vrátiť do normálu, čudujem sa menivosti ostatných. Topánky, stoličky, druhy čajov a duše. Nestačím to sledovať, neviem to prijať, stále sa vás pýtam obľúbené prečo a neviete mi odpovedať. Len sa to zmenilo, čas beží, všetko sa mení, nikdy to nebude rovnaké.
**
Keď sa na Teba dívam, lebo mi sedíš rovno naproti, tvár máš skazenú nechceným som tu prítomná, aj keď by som radšej fujazdila na koni niekam. Neviem Ti pomôcť, ukázať Ti krásy, lebo ty sem nechceš patriť.
***
Chcem to všetko skresliť, ale je to silnejšie, drží sa to mäkkosti môjho hrdla, nevie to zísť dole, byť stráviteľné. Páči sa mi nezžiteľnosť.
****
Bude vás sedem. Sedem nedelí, sedem návratov do leta, ponorenie nosa do spomienok so značným odstupom. Na kartónoch, s literami, s priesvitnou bielou, so skrytosťou, krehkosťou. Už sa nebojím.
Všetko beriem inak, absurdnosť pred troma týždňami, príde mi to ako večnosť, dialo sa všetko inak a pritom som to furt ja. S každým snom zanechávam stopy, pousmievam sa nad zažitým.
Žltá je výstražná. Lebo to príde a bude to nepríjemné. Musím to urobiť, byť ešte o kúsok úprimnejšia, myslím, že sa to dá, vytváram si hranice.
* * * * * * * 7
Sedem kresieb môjho ja.
Niekam.
