Do čajovne chodí mlčanlivá žena, čo zráta predo mnou peniazea aj tak si dá deväťkorunovú vodu, leží aspoň hodinu a ja celý tenčas premýšľam len o tom, že prečo sa ma tak bojí. Možno je len pávv klietke.
Potom si kreslím vyšumenie, také to, že ona miluje jua napríklad on jeho, keď to konečne prezradia a tešia sa, že sa užnehanbia. Nemusia hovoriť, čo kedy a ako s kým alebo čo.
Notárka, pošta, žena so zlatými retiazkami, dedko, čo kričí,lebo nepočuje. Stojím iba pár minút a som hneď aj nervózna, starecky ach tieto úrady, šúcham topánkamipo dlaždiciach, potom si chcem niečo kúpiť, asi trochu nasilu, tak behám donezmyselných obchodov. Slečinka, nechcete parfum?
Krémujem si nos, liečim malé rany od slnka, v zrkadledosť vidieť, že som nejaká krivá, trochu sa zamračím, že čo to spraví, leboniektorí na mňa teraz robievajú také to puf, že čo sa durdím.
Ja neviem, vziať si pivo rovno vo fľaši, potom sa s nímdeliť niekde na druhej strane Váhu, nedostať z toho mononukleózu, stretnúťľudí s fučiacimi psami, cez toto leto, cez toto úplné voľno.
Niektorí pre mňa môžu znamenať strašne moc.
Fiktívna počítačová rodina z hry sa má aj tak najlepšie.Noru už vozia z práce vrtuľníkom. Dosť volovina, ale Anna to pochopí.Odpočívame. Potom budú aj komixy.
Staré ženy na skladacích pásikových stoličkáchv klobúkoch na slnku, neskôr možno po lýtka do vody, drbú a ničz toho.
