Sa tu tak starám sama o seba, bývam sama so sebou. Aj keď som chodila po chodbách a klopkala housekeeping. Bývam v dome pri oceáne obklopená testosterónom, jedia tu párky, párky so sladkým toastom, párky s veľmi žltou horčicou, párky s kečupom.
Potom som chcela vraždiť, šváby aj ľudí, že sa nevedia vmestiť do kože, tu je to hotová sériová ľudská výroba. Pracujú a potom za to nakupujú. Alebo si len tak robia kade tade deti a chodia si ich ukazovať, toto je moje posledné dieťa, kúpia mu žlté sponky a spravia také prstom po nose a decko sa zasmeje a vrátia mame.
Trblietky.
Pohladkať psa drogového dílera, povedať obom háj, dať si najlepšiu zmrzlinu s takými čokoládovými guličkami, potom si dať cigaretu a nedofajčiť ju. Veľa čajok, čajky sú tu ako morky, ale to som Ti už písala.
A bola som aj na tajnej streche. Aj v tajnej uličke. Aj mi všelikto šepkal všeličo. Že aká som, také tvrdenia.
Ale je to o tom, že chceš ísť tou nebezpečnou ulicou, chceš sa im pozrieť dlho do očí.
Ale ale, ty si biela. Niekto je biely, niekto je čierny. Aha, ja sa ťa dotknem. Chceš sa umyť?
Nejaká opitá čierna.
Ale aj veľa myslím na také, že čo by bolo keby a že čo bude, že či mi povie voniaš.
Dám si kávu a porozprávam. Také to bude.
