Moja mama má teraz nové oblečenie a trochu sa jej smejeme, že má malú hlavu a ona keď sa teší, že ako dobre vyzerá, tak sa tak celá hrdí, aj tá hlava sa hrdí. Ale tak má kvetovanú sukňu a úzke členky.
Na balkóne sa dá ležať, a len tak tam byť. Trochu fúka. Keď je tma a ja idem na bicykli domov z čajovne, v meste nie je skoro ani nohy. Taxikári a ešte nejaké dve opité žienky na obrubníkoch. Zdola vidím modré svetlo na balkóne, sestrina internetová závislosť.
Z pece vyšla v piatok pozlátená maturita, ktovie, ako to vyzerá, Silva ale vraví, že je to pekné, že mám mať pekný víkend.
Možno by sa niekomu mohlo zdať, ako sú tie naše problémy MFP, ale trt, veď to nie je vždy najľahšie. Každému, koľko unesie. Preto ešte vo mne nerastie.
Že kde má žena dno, to môže byť kľudne aj neviemkoľko metrov pod zemou, to ju tam môžu aj zatĺcť a ešte stále bude dýchať, slabo, ale bude. V tom je sila. To muži nemajú.
Keď stojí vzduch a ideš popri vinohradoch rovno až k jazeru, taká krátka cesta je úplne náročná. Zostali sme tam všetci stáť a potom niekto vyriekol pravdu, že to bolo nad naše sily. Opekal šampiňóny, s citrónom a soľou. Syr tiež. Vymysleli celú story o opustenom ostrove a cigaretovej zásobe a rumovom poklade. Potom sme dole čakali H, ale naňho sa čakať moc neoplatí, lebo on sľúbi a nepríde.
Urobíš si bazovú limonádu, len to preboha nedávaj do mrazáku v plastovej flaši.
Nielen všetky ženy, čo sa vykašlú na chlapa, sú pice.
Najlepšie je, keď sa zžijeme a plánujeme, hoc aj Čínu na last minute. Aj Berlín, ale tam sa pôjde, máme na starosti nájsť autobus, o tretej nás to tam vyhodí a budeme stáť na námestí či kde a pozerať KAM.
Rovno. Kam inam.
Anuk, bude to raz tak, že si budeme chýbať. Aj v leto.
Necítim sa zbytočne, aj keď nerobím užitočné veci, ani že nezarábam, ešte aj čajovňová robota je taká, že keby nebola, tak by sme prežili, nie ako keby neboli chirurgovia. Je mi určite lepšie ako štyrom kravám z univerzitky, zo šatne, som šatniarka a cítim sa nepotrebná, lebo ja akože fakt neviem, načo panebože platia štyri ženy, čo sedia a čítajú bulvár a niečo o jarnej záhradke celé dni, aby jedna z nich posunula prstom po stole dva kľúčiky a ešte budem KRAVA, keď si to nedajbože budem chcieť nedať do skrinky a museli by vstať a dať to na vešiak. Pice.
