C. Laurensová v knihe opisuje mužov, tak aj jadopadnem, že ich pozapisujem. A potom prečiarknem. Že aj ja bývam rýchlo zamilovaná, kade-tade. Ževšelikde poučujem alebo sa len čudujem, že niekto to má celé ináč ako ja. Čudujem sa, keď ma niekto nemiluje, potom zase nemilujem ja, proste je to celé zle.A potom mi mama hovorí o tých svojich kamoškách, čo majú superdcéry s fungujúcimivzťahmi, a tam aj svadba a neviemčo. Ja sa ale musím ešte chlácholiť.Všetko som si to vytvorila, tak sa aspoň pozerám.
V novom byte je to veselé. Konečne sa mi chce niekamprísť aj v noci, odomknúť a mať sa dobre. Jedinou nevýhodou je mojatrojčlánková posteľ a to, že nemáme v izbe závesy, takže som celávidieť, aj aký mám krém aj sponku vo vlasoch.
Videla som jeho ženu nakupovať v drogérií. Prišlo mijasné, prečo už nikoho nikdy nebude milovať ako ju.
(Ak ešte vôbec bude niekedy milovať.)
(Možno ozaj niekam odísť?)
A byť niekde spolu a tvoriť alebo čo. A sa tu neobmedzovať na tieto témy, že hrdina, a iné. Asi už chcem tvoriť v ateliéri, to, čo žijem.