Ešte nevieme celkom rozlišovať, nechať prefúknuť tie slová medzi prachom v ateliéri, že nič to, že to zaobalené dobrom skutočne nie je myslené dobre. Manipulátor. Robí to zlý vzduch, prekrvuje to končatiny, zdvíha adrenalín a vyháňa preč. Chce sa utekať z inak príjemného miesta, pretože tie reči sa zarežú, pichajú, doriti, oslobodíme sa, len keď nevidíme. Že my nie sme debilky.
Kašlať mu na to. Naňho. Doňho.
Vyvrbilo sa to celé akosi pekne, chcú ten art, ako je to celé teraz fajn. Počúvam dokola tie pelíškovské Jak múžeš bejt tak krutá (prepáč, Z), kúpim si skicár a nakreslím nejaký skvelý nový keramický projekt, dokončím ho, zmaturujem a budeme cestovať. Berlín, Hodokvas, Pohoda, Levárky, Orava, Praha, áno, áno.
Detsky bezstarostné.
Chcem Ti ukázať moju dušu na obrázkoch, lebo ja sa niekedy hanbím rozprávať.
***
Sedel tam ten Herec, škaredý, no s charizmou veľkou ako Simonin kôň, keby som sa nehanbila hovoriť s neznámymi, niečo by som mu povedala, aj Silva určite. Teraz som ochudobnená o pekné, čo vravel tej dievčine, čo tam bola s ním. Robia tam aj rozhovor, nahrávajú herca, zase takého alternatívneho vravím si, ktorý hráva niečo od Kafku, vraj nečítal všetky jeho knihy, ale že ho to baví, triasol sa mu hlas, mne sa páči, že sa pýtajú zaujímavo zaujímavých, raz sa aj Teba opýtajú, niekde v tejto malej kaviarni, že čo to tvoríš, a ty môžeš hrdo povedať V tomto skurvenom svete ešte stále tvorím niečo pekné-
Nechcem sa už obmedzovať. Strachom. Strachom aj o Teba, ale ty máš vnútornú silu, tak kľudne odcestuj, preč si vyčistiť hlavu. Bude mi smutno.
***
just a little boy. teraz to už viem.
