V textoch sa teším zobsažnosti, aj ja možno niekedy napíšem niečo tak plynulojasné, hĺbkovo čistiace.
Z postele do mesačného stropuvravíme zážitky, vravíš mi o kine, ja tihovorím o grcaní vo vlaku, keď zo mňa tiahol tenhnusný alkohol, o potrebe nadýchnuť sa z okna zajazdy, do toho ranného svitania, keď to štípe, keďto chce prievan do pravého oka. Potrebujeme prievan v sebe.
Vravíte nám o prekonávanísa, že sa nesmieme báť, že treba všetkému čeliť,postaviť sa za mnohé, za to naše, bojovať a neviemčo. A jasi hľadám tú silu, podávam si ruku s vašimisilami, chceme odolávať a byť, rovnako nepochopené.
Chcela by som mať jasno o pármesiacoch dopredu, chcela by som jasnozrivo objímať kresby,starať sa o ne po dlhý čas, potom už by som chcela ne*****a ne***, potom by som chcela menej hovoriť a viac počúvať,keď je treba a viacej hovoriť a menej počúvať, keď jetreba.
Moja mama je porozbíjaná,krehká, nemôžem na ňu zvaliť svoje moje, i keď byniekto povedal to spája, to dodáva silu, spoločnéchápanie sa v smutnom. Ale ja nevládzem vidieť jejtrápenie, trápenie s časom a únavou, strachom omňa, o moje čisto. A keď už ani plakať sa jej nedá, to jenajhoršie. Videla, akí sme divní, všetci dokopy, tudoma sa ma pýtajú a ako ste to mysleli?, ja vnímamrozdiely, ale nevadí, nevadí, len vám to neviemvysvetliť. Odteraz sú zblížené niektorérodiny, moja Bejka s Lubkom s tvojou Táničkou s Lubkom,oznamujú si ale tie dcéry naše divné sú,pri stole si fotia tú ceremóniu, fotia si zdivočelétváre po tom, keď v nás ločkala tá záhuba.
Napečieme medovníky, budú pokojné Vianoce,neviem, asi nič ako predtým.
Nič nenahráva stretnutiu, aj totvoje nechápanie kovových krídel v parku pririeke, keď strašne fúkalo a jediné, čo násspájalo, bol pocit teraz by mohlo snežiť. A ja si vravímstále asi ťa chcem, aj keď nie si takým, ako by každýčakal, aj keď mi je stále akosi rozporne, aj keď eštepríde kresliace zmierovanie sa a nemôžem byť otvorená.V nečase ťa neodmietam.
Inšpirujú ma vaše rozkúskovanévnútra, strachy a tak, odteraz môžeme tancovať celúnoc na počesť rovnakého.
Silva, poďme dnes von.
