Radšej pracujem, ako rozprávam. Pri riešení problémov preferujem jednoduché riešenia, jasné a zrozumiteľné pre všetkých.Pre úplnosť: som zakladajúci člen strany SaS, Trnavský krajský predseda, župný poslanec v TTSK a poslanec NR SR, predseda Výboru pre financie a rozpočet. Ale tiež milujúci manžel a otec 2 detí. Práve im sa chcem raz pozrieť do očí a povedať, že som urobil maximum, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať a žiť. U Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Bankový odvod vznikol v roku 2012 ako dobrý a zmysluplný nápad. Dávalo zmysel vytvoriť peňažný fond, ktorý slúži na úhradu strát, ak by pri budúcej kríze mali banky problémy. Aby sa neopakovala situácia ako v rokoch 2009-2010.
Rozpočet verejných financií sa tento rok vyvíja veľmi zle. Konečne to koncom leta priznal aj minister financií. Namiesto jeho ráznej reakcie, nasledovala vágna výzva pre jednotlivé rezorty:
Nerobme zo zamestnávateľov rekreačné inštitúcie. Radšej im vytvorme lepšie podmienky, aby boli konkurencieschopní. Ak budú úspešní, budú sami súťažiť o vzácny výrobný faktor - ľudskú prácu.
A terazky mi povedztě Kefalín, čo si vy predstavujetě pod takým slovom absurdný? SNS sa rozhodla podporovať cestovný ruch na Slovensku. Výborná myšlienka, poviete si.
V SaSke riešime interné problémy. Paradoxne vie o nich celé Slovensko, pretože už pár týždňov plníme titulky. Je to zvláštne... plníme lebo asi chceme plniť. Za normálnych okolností sa totiž špinavá bielizeň perie doma v súkromí.
Pár mesiacov pred voľbami Slovensko míňa o 10% viac financií ako má k dispozícii. Pôvodne plánovaný vyrovnaný rozpočet je minulosť a hrozí nám deficit 1,2mld€. Vláda nerozdáva občanom kurzy rybárčenia a udice, ale iba pečené ryby.
Po rokovaní zaslať jeden výtlačok. Dve krátke slová v jednom zákone. Banálna povinnosť. Mávneme rukou. Žijeme svoje životy. Chodíme do práce, venujeme sa svojim záľubám. Politika nás nezaujíma. Nevnímame závan motýlích krídiel.
Pokračovanie príbehu o jednej nekvalitne opravenej ceste. O arogancii moci, o ideológii budúcich mocných...a o tom, či s tým chceme a dokážeme niečo urobiť.
Som SaSkár a zároveň otec malého škôlkara. V dnešnom politickom svete stále bojujeme PROTI niečomu, pričom častokrát zabúdame alebo nestíhame bojovať ZA niečo-zabúdame na dobré príklady, na pozitívne vzory, na prírodu a jej silu.
Cesta III/1279 Šúrovce - Zavar. Predvolebný sľub splnený, rekonštrukcia ukončená, nový asfat natiahnutý, vlastná VÚC televízia chváli. Ale aká je realita? No slovenská…cesta je životu nebezpečná viac ako pred rekonštrukciou
Cesta III/1279 Šúrovce–Zavar. Jej oprava bola predmetom predvolebných sľubov pred 8 aj 4 rokmi. Roky sa nič nedialo, ale „zvolebnieva sa“. Vyzerá to na splnený predvolebný sľub a zvýšenie kvality života občanov. Zdanie však klame.
Behom štyroch rokov zahynie aj ľudstvo - toto odvážne tvrdenie Alberta Einsteina sa môže zdať prehnané, ale koľkokrát sa Albert mýlil? História mu takmer vo všetkom dáva za pravdu.
V piatok, 2. 3. 2012 podvečer prišli demonštranti Antigorily potom, ako odchádzali od tmavého, opusteného a toaletnými papiermi zahádzaného sídla KDH aj pred sídlo SaS. Bolo to trochu tvrdšie a viac rozvášnené jadro. Umiernenejší demonštranti už dav opustili, nakoľko demonštrácia bola oficiálne ukončená. Prvý pokrik demonštrantov bol vulgárny a predpovedal problémy. Dav totiž skandoval : "SaS - jeb..l pes". Zrazu sa medzi demonštrantami zjavil Richard Sulik s Jozefom Mihálom, ktorých dav okamžite obkolesil. Následne vyšiel z Liberálneho domu Ľubomír Galko a Martin Poliačik. Ľ. Galko na pokrik skupiny demonštrantov: "No poďte sem, vysvetliť nám niektoré veci, napríklad ako to bolo s tým odpočúvaním", vkročil medzi demonštrantov. M. Poliačik sa vybral k agresívne naladenému jedincovi. Pozrite sa, ako táto "provokácia a drzosť" čelných predstaviteľov SaS voči ľuďom v dave dopadla - v článku je umiestnené aj video.
V slovenskej štátnej správe fungujú dve „zlaté“ pravidlá – 1. Slovensko má vždy deficitný rozpočet. 2. najlepší úradník je ten, ktorý minie svoj rozpočet na 100%. Táto kombinácia je pre štátne financie skutočne smrtonosná. Fakt, že štátni manažéri vo všetkých organizáciách štandardne míňajú svoje rozpočty vždy na 100%, je obrovský problém. Pre rok 2012 v skutočnosti nemíňajú 100% reálne dostupných zdrojov, ale takmer 130%! Minú o 30% viac zdrojov, ako vyprodukujú slovenskí daňoví poplatníci.
Volebná kampaň je v plnom prúde, politické strany i jednotliví kandidáti už vytiahli všetky „zbrane“, ktorými sa snažia získať sympatie slovenských voličiek a voličov. Chcem sa zamyslieť nad tým, čo si z toho chcú a môžu vybrať ľudia, miesto hodnotenia formy a úrovne prezentácie politických strán.
