Ešte minulý rok jeden z kanálov, ktorý sledujem na YouTube zverejnil zaujímavé video. Joeri Schasfoort v ňom rozoberá nedávnu štúdiu, ktorá skúmala 184 štátov od roku 1992 do 2008. Podľa tejto štúdie autokratické štáty nadhodnotili rast HDP v priemere o 35% počas celej periódy. Podľa čoho to autor tejto štúdie, profesor Martinez zo Chicagskej univerzity, zistil?
Martinez študoval dáta nočnej emisie svetla a tie porovnával k zverejneným HDP číslam. Ako Schasfoort neskôr vo videu uvádza, Martinez bral ohľad na geografickú polohu, prítomnosť konkrétnych odvetví priemyslu, ktoré môžu určité svetelné emisie skresliť a ďalšie faktory, ktoré tiež na emisiu svetla vplývajú.
Schasfoort tieto cifry extrapoluje do minulého roku a prichádza so zistením, že čínska ekonomika je o 60% menšia ako sa oficiálne uvádza. Profesor ekonomiky a YouTuber v jednom je presvedčený, že tieto čísla sú dôveryhodné.
Schasfoort a Martinez nie sú jediní, ktorí si myslia, že Čína nadhodnocuje vlastné HDP. Stein Ringen v jeho knižke Perfektná diktatúra odhaduje, že čínska ekonomika môže byť o 25 až 30% nadhodnotená, aj keď detailne neuvádza, prečo si to tak myslí.
Arthur R. Kroeber má v knihe Čínska ekonomika opačný názor. V jeho detailnej analýze uvádza dosť presvedčivý argument o tom, že klamať na HDP číslach by bola pre čínskych byrokratov zbytočná nadpráca, keďže bez presných čísiel, ktoré by museli držať v utajení, sa plánovať ekonomika nedá. Na to by mu ale Schasfoort oponoval, že čínsky lídri berú čínske štatistiky skepticky. Sám bývalý premiér, Li Keqiang, vyhlásil, že čínske HDP štatistiky sú „vyrobené ľuďmi“ a týmto ich spochybnil.
Je pravda niekde v strede?
Nie! Nikdy. Fuj!
Ak si zapamätáte len jednu vec z tohto článku, tak len to, ako klamlivá táto floskula je. Pravda je málokedy v strede. Dosť často je na extrémoch. Ale vždy je pravda v detailoch. A tam ju aj treba hľadať.
Aj keď zisťovať výšku HDP podľa emisie svetla znie sexi, popravde takouto metódou narazíme na veľa limitov. Jeden z nich môže byť v kultúrnych rozdieloch, ktoré sa nedajú celkom kvantifikovať. Ak povieme stredná strieda, tak Slovák a Číňan si pod týmto pojmom predstavia dva dosť rozličné svety s odlišným levelom komfortu a materiálneho zázemia. Podobne to je aj s osvetlením. Napríklad mňa dosť prekvapilo, ako temné sú čínske veľkomestá v noci. Či už novo vystavané diaľnice alebo sídliská majú podobnú intenzitu verejného osvetlenia ako dediny u nás v Nízkych Beskydách.
Je dosť možné, že hlavné čo táto štúdia zachytáva, sú kultúrne rozdiely v tom, ako rôzne spoločnosti narábajú s osvetľovaním.
Znamená to, že komunisti neklamú?
To by som nepovedal. Ako Schasfoort vysvetľuje, tým že Čína je totalitnou spoločnosťou, tak sú ekonomickí analytici ale aj média pod štátnou kontrolou. To znamená, že neexistujú žiadne zábrany na to, aby tak politicky citlivé údaje, akými sú HDP štatistiky mohli odolať politickým tlakom.
V tomto bode programu si viem predstaviť, ako moje tetky a ujkovia na Rusnakoch dvíhajú sekery a kričia: a čo ty po!@#$%& Amíci. Oni neklamú?
Tu ani nejde o to, kto klame, ale kto si to môže dovoliť. Preto si myslím, že Schasfoort ponúka dosť presvedčivý argument, keď spomína nezávislosť inštitúcie, akým je Bureau of Economic Analysis, ktoré podobné štatistiky vypracováva, ale patria tu aj média, ktoré o takýchto témach píšu.
Ja si nemyslím, že navýšené čísla HDP sú tým najväčším problémom. Skôr kvalita investovaných projektov a taktiež ich návratnosť. Ako sa postupne míňalo nízko visiace ovocie, tak postupne plynuli investície na projekty s väčším rizikom a s menšou návratnosťou. Dobrým príkladom je výstavba siete koľajníc pre rýchlovlaky. Pred pandémiou bolo len 5 z 31 tratí výnosných. Čína ale pokračuje s výstavbou ďalej do ešte menších miest s ešte menšou návratnosťou. Samozrejme, obnos koľajníc nie je len v ich ziskovosti. Tých účelov môže byť rovno niekoľko ako napríklad vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi, podpora cestovného ruchu do menej známych lokalít a minimalizácia vyťaženosti iných dopravných prostriedkov.
Ale sú tu aj ďaleko horšie investície, o ktorých som už písal v predošlom blogu o čínskom realitnom trhu (1, 2, 3, 4). Na mojom minulom pracovisku som mal možnosť pozorovať, ako každý rok búrali a na novo stavali park pre žiakov. Tiež na škole vybudovali menšie múzeum s miestnymi artefaktmi. Zase na 6. poschodí mali psychologické pracovisko s miestnosťami, ktoré sú pomenované exotickými názvami ako „miestnosť katarzie“. Alebo bazén, ktorý ostal nepoužitý. Nastavenie HDP cieľov pre regióny vyúsťuje práve k takémuto plytvaniu zdrojov.
