Svoju predstavu som nechala zrieť zhruba tri mesiace, než som sa odvážila osloviť prvý úzky okruh známych. Navrhla som viacero základných tém, napríklad štúdium na VŠ (čo ich motivovalo pri výbere odboru, ako vnímajú výučbu, ako súčasných študentov), vedecké projekty, ktorým sa venovali a venujú, skúsenosti s hľadaním doktorandského a/alebo post-doktorandského miesta, skĺbenie kariéry a osobného života, ... a v prípade tých, ktorých sa to týka, aj pohľad na vplyv materskej dovolenky na pôsobenie vo výskume. O nejaký čas som napísala ďalším. Niekoľko nadšených reakcií pôsobilo povzbudzujúco a dodávalo nádej, že by sa nám spoločne mohla podariť zaujímavá vec. Celkom chápem všetkých, ktorí sa napriek pozitívnemu postoju k nosnej myšlienke odmietli zapojiť, pretože nechcú verejne vyjadrovať svoje názory a skúsenosti. Našťastie bolo dosť takých, čo prejavili ochotu sa s nimi podeliť (minimálne po mojom presviedčaní, že určite nie sú "nezaujímavé").
Ako to dopadlo? Nuž, musím priznať, že zatiaľ presne neviem. Viem len, že som (zatiaľ?) nepodľahla dezilúzii z toho, ako pracovná (a/alebo rodičovská) vyťaženosť doteraz prevažnej väčšine nedovolila zodpovedať pripravené otázky. Hoci sa domnievam, že dostatočný počet respondentov je potrebný pre zamýšľaný cieľ, odhodlala som sa ďalej nečakať, než sa mi nazbiera (aspoň rozbehnutých) rozhovorov viac. Možno zverejnenie prvého motivuje pár ďalších sadnúť si k otázkam, ba dokonca niekoho z čitateľov prihlásiť seba či svojho známeho ako kandidáta na podobný rozhovor. (Neváhajte; ozvite sa cez "Odkaz tomuto blogerovi" tu vpravo.) Keďže moje prvé ukončené interview z tejto série má už pol roka, bolo by odo mňa asi už prihlúpe ďalej otáľať, hoci "aktuálnosť" nie je jeho kľúčovým atribútom.
Vopred musím upozorniť hlavne na to, že už i tak malá vzorka respondentov je navyše zaťažená prvotným výberom tých, čo svoj magisterský a/alebo doktorský titul získali (aj) prácou v laboratóriu, v ktorom som sama strávila takmer 10 rokov. Nie je to snahou "manipulovať predkladaný obraz" či "robiť reklamu preferenčne svojim známym", je to skrátka sprievodným javom počiatočnej fázy a záležať bude predovšetkým od potenciálnych respondentov "odinakiaľ", či prejavia záujem o tento "projekt" a posunú ho tak do novej, objektívnejšej, pestrejšej fázy.
Dúfam, že čitatelia budú zhovievaví k dôsledkom našej neskúsenosti s interview (áno, aj mojej; pýtať sa "vhodne", ba ešte na diaľku, je náročnejšie, než sa asi zdá), a prajem všetkým, aby si z týchto rozhovorov odniesli niečo zaujímavé. "Diskusia pod článkom" by mohla poslúžiť na doplňujúce otázky (i keď nemôžem vopred za všetkých sľúbiť, že ich zodpovedajú).
