Alexander Ač
Vitajte vo zvyšku našich životov
O klimatickej zmene existujú videá zlé, dobré, vynikajúce a videá od Petera Sinclaira. Toto je jedno od tohto autora:
Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Klimatická zmena, Ropný zlom, Finančná kríza, Jadrová energia, Egypt, Argentína, Súkromné, Nezaradené
O klimatickej zmene existujú videá zlé, dobré, vynikajúce a videá od Petera Sinclaira. Toto je jedno od tohto autora:
V predošlom blogu som informoval, že ako v USA, tak aj v Rusku pribúda lesných požiarov, obzvlášť v posledných rokoch. Zaujímavé je pozrieť sa, ako sa vyvíja dlhodobejšia situácia v týchto krajinách. Pri ich porovnaní na základe dostupných údajov sa zdá, že rýchlejšie narastá plocha zhoreného lesa v Rusku, ako v USA. To má samozrejme dopady aj na uhlíkovú bilanciu lesných ekosystémov (a atmosféry) a snahy dlhodobo „uskladňovať“ CO2 pomocou vysádzania lesov.
Lesy a trávnaté ekosystémy horia každé leto. Na Južnej, aj Severnej pologuli. Ľudia však do prirodzených lesných požiarov dramaticky zasahujú, najmä ich okamžitým hasením. Hoci sa od tejto praktiky postupne ustupuje, desaťročiami hasenia lesných požiarov sme sa zarobili na veľké problémy, ako ukazuje nová štúdia publikovaná v časopise PNAS. V 20. storočí, napriek otepľovaniu podnebia, bola totiž aktivita požiarov najnižšia za posledných najmenej 3 000 rokov.
V časoch, keď ťažba konvenčnej ropy dosiahla maxima, svet hladá náhradné zdroje energie. Keďže obnoviteľné zdroje (slnko, vietor), a iné nízkouhlíkové zdroje (jadro), poskytujú prevažne elektrickú energiu, alebo teplo, nie sú zatiaľ náhradou ropy. V súčasnosti ropu nahradzujeme, či skôr "nahradzujeme" tzv. nekonvenčnými zdrojmi ropy, ako je hlbokomorská ťažba ropy, alebo ťažba ropných pieskov. Aké dôsledky to prináša sa môžete pozrieť na nasledujúcich fotografiách.
Dôkazov, že extrémne prejavy počasia súvisia s globálnym otepľovaním, pribúda doslova každý deň. Stále viac klimatológov už nehovorí o "prírodných katastrofách", ale o katastrofách prinajmenošom "ovplyvnených" zmenou podnebia, a niektorí sa dokonca "odvažujú" tvrdiť, že bez globálneho otepľovanie by k niektorým extrémom pravdepodobne nedošlo. Existujú dôkazy?
Niektorí ľudia sa občas pýtajú, koľko krát sa bude musieť Rímsky Klub ešte mýliť, aby nám bolo všetkým jasné, že sa mýli. Ja sa naopak pýtam, koľko krát sa ešte budú musieť scenáre Limitov Rastu potvrdiť , aby nám bolo všetkým jasné, že v zásadných veciach sa Rímsky Klub zatiaľ nemýlil.
Nebolo to tak dávno, keď letné počasie ukončilo zimu v USA a časti Kanady. Na časti tohto územia však už začalo znovu mrznúť, čo znamená problémy (nielen) pre pestovateľov ovocia. Na takéto správanie počasia si budeme musieť zvykať...
Nie, že by sme potrebovali nejaký ďalší dôkaz o tom, že sa globálne teploty (a extrémy počasia) zvyšujú. Panuje však mýtus, že globálne otepľovanie sa "spomalilo", či dokonca "zastavilo". Nie je to tak.
Mnohí si spomínajú na prelomovú knihu Rachel Carsonovej "Tichá jar" z roku 1962. Kniha sa výraznou mierou podielala na vzostupe environmentálneho hnutia a povedomia. Kniha tiež prispela k zákazu DDT o 10 rokov neskôr. Tento rok má však USA iný a závažnejší problém. Nie tichú, ale žiadnu jar. Miesto nej prišlo leto. A to doslova. Christopher Burt, známy historik meteorológie sa vyjadril: "...v tomto okamihu ide takmer o science-fiction"...
V krátkom klipe ukazuje Bill Clinton, v akom stave je Amerika, keď súhlas prezidentského kandidáta s klimatológmi (ohľadom klimatickej zmeny) pôsobí v očiach voličov diskvalifikačne. Hm...
Ak by aj klimaskeptici mali pravdu a oxid uhličitý by nemal žiadny alebo nevýznamný vplyv na zmenu podnebia (čo nie je pravda), tak ani v tom prípade to neznamená, že by sme mohli/mali beztrestne pokračovať s jeho uvoľňovaním do atmosféry. Dôvod je jednoduchý - okyseľovanie oceánov.
Často počujete, alebo chcete počuť, že žiadnu konkrétnu udalosť počasia nemožno spojovať s klimatickou zmenou. Opak je pravdou. Dnes už nemožno povedať, že akákoľvek udalosť počasia nesúvisí s klimatickou zmenou.
Nestáva sa často, aby bol svetovo uznávaný vedec zatknutý. James Hansen sa viac ako 30 rokov venuje výskumu globálnej zmeny podnebia a bol zatknutý pri proteste proti schváleniu projektu dopravy ropných pieskov z Kanady do USA.
Mainstreamové médiá sa zväčša neunúvajú infromovať o stále častejších extrémoch počasia v súvislosti s klimatickou zmenou. Čo ak by to náhodou znamenalo priblíženie serióznych snáh o zníženie emisií skleníkových plynov? To, že toto zníženie je aj tak nevyhnutné, a že bude prebiehať nie príliš priateľským spôsobom, je ďalší komplikujúci problém. V každom prípade, občas sa v médiách objaví odvážna reportáž, ktorá informuje o spojitosti medzi extrémnym počasím a klimatickou zmenou.
Tento americký profesor biológie je známy česko-slovenským čitateľom z knihy Život a smrť planéty Zem z roku 2004. Peter Ward je okrem iného autorom hypotézy Médea - ktorá je opakom hypotézy Gaia od Jamesa Lovelocka. Dnes je zhrozený rýchlosťou vymierania živočíšnych druhov (na rozdiel od Klausa, podľa ktorého živočíšnych druhov pribúda) a hovorí: "Našťasie, už nebudem nažive, aby som videl to najhoršie. Ale smutná vec je, že je strašné mať pravdu, jednoducho strašné. Niekto mi dal dar vidieť veci, ktoré prídu a vôbec sa mi to nepáči".
Oproti ropným pieskom je tažba a spotreba ropy "extrémne ekologická". Ropné piesky majú nízke EROI, vysokú uhlíkovú stopu, devastujúci dopad na životné prostredie a lokálne komunity. Plán postaviť potrubie na dopravu ropných pieskov z Kanady až do Texasu je.... samovražda.
To len v prípade, ak ste sa doteraz domnievali, že problém imigrácie a emigrácie je závažný už dnes...
Nová štúdia publikovaná v prestížnom časopise PNAS (Bird a kol., 2011) ukázala, že od začiatku minulého storočia došlo k výraznému poklesu monzúnových zrážok v oblasti južnej Ameriky. Obdobie 1900-2007 je tak podľa nových výsledkov najsuchšie za posledných 1000 rokov.
Myslím, že názory, ktoré prezentoval známy český klimatológ Jan Pretel by potešili aj toho najväčšieho "hardcore" klimaskeptika. Podľa Pretela je totiž vedecký dokument Kodanská diagnóza politicky motivovaný. Klimatológ sa tiež domnieva, že v zásade je možná adaptácia na oteplenie o 6 °C.
Ako som sa pred chvíľkou dozvedel v predpovedi počasia na Markíze, denná teplota do +2 °C koncom januára v Bratislave je „nízka". Príliš veľký význam nemá reagovať ani na absurdné vyhlásenia istých blogerov o „konci zimy". V skutočnosti je oveľa zaujímavejší vývoj teplôt v Grónsku. Priemerná ročná teplota v tejto oblasti tu totiž vysoko prekročila doterajší rekord a obdobie topenia ľadu na niektorých miestach trvalo až o 50 dní dlhšie, ako je dlhodobý priemer.