Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Klimatická zmena, Ropný zlom, Finančná kríza, Jadrová energia, Egypt, Argentína, Súkromné, Nezaradené
Práve prebieha každoročné stretnutie Americkej Geologickej Únie (http://www.agu.org/meetings/fm06/). Ide o veľkú konferenciu, kde sa prezentujú výsledky z mnohých oblastí vedy. Samozrejme, aj z klimatológie... Vedci prezentovali výsledky, ktoré sú bohužiaľ iba pochopiteľné...
Kedysi mi niekto tvrdil, že ústup ľadovcov nie je možné spájať s globálnym otepľovaním... vraj ľadovce reagujú s časovým oneskorením, a súčasné topenie je následkom postupného otepľovania, ktoré začalo už v roku 1850... no, už vtedy sa mi to nezdalo. Keby vám znovu niekto chcel tvrdiť, že ľadovce nie sú ukazovateľom aktuálnej teploty, či zrážok, tak ho vysmejte. Tu sú fakty o ľadovcoch od glaciológa Mauriho S. Pelta:
Podľa niektorých informácii by sa mohlo zdať, že za rohom je doba ľadová http://motls.blogspot.com/ , a navyše od roku 1998 sa ochladzuje, brrrr. Ale keby sa predsa len v budúcnosti otepľovalo, nebojte sa, požiare to zase schladia ;-) (http://www.osel.cz/index.php?clanek=2264&akce=show2) Keďže tak rád alarmizujem, budem sa teraz čudovať, kamže to len miznú tie kanadské a americké lesy (naše našťastie nie, takže pohoda).
Na Najvyššom ústavnom súde v Amerike prebieha súdny spor (http://www.abanet.org/publiced/preview/briefs/nov06.shtml#mass) o tom, či má EPA (Environmental Protection Agency) právo, resp. povinnosť regulovať emisie CO2 v Amerike. Zo stanoviska, ktoré zaslali súdu prední vedci a klimatológovia, medzi nimi aj nositeľ Nobelovej ceny, vyberám pár bodov. Celú správu v angličtine nájdete tu: http://www.communityrights.org/PDFs/Mass/Scientists%20amicus%20brief.pdf
Obľúbený „argument“ skeptikov je, že v rokoch 900 až 1300 bolo Grónsko zelené, a že sa tam Vikingom dobre darilo, preto ho pomenovali „Greenland“ --> a preto bolo v minulosti teplejšie. Okrem toho, že oblasť Grónska nie je možné považovať za ukazovateľa globálnych teplôt, tak na obrázku sa môžete presvedčiť, kam by dorazil Erik Červený dnes. Myslím, že by sa zakvitnutej lúke celkom potešil, čo poviete? Možno by ho dnes pomenoval „Goldland“.
Aj keď verím, že je to lepšie, ako pred pár rokmi, stále je dosť ľudí (aj vzdelaných!), ktorí veria niektorým mýtom, ktoré obklopujú tzv. „hokejku“. Snáď týmto blogom (opäť ide o preklad) aspoň trochu pomôžem objasniť skutočný stav aktuálneho poznania v tejto problematike. Článok je prebratý z portálu www.realclimate.org
Kevin Trenberth sa domnieva, že on bude ďalším terčom. Je jeden z tých, ktorý tvrdil, že hurikánová sezóna v roku 2005 (o hurikánoch a globálnom otepľovaní viac tu http://www.sciencemag.org/sciext/katrina/#climate) spolu s hurikánom Katrina má spojenie s globálnym otepľovaním (GO). Pre mnohých politikov a niektorých vedcov takéto spojenie neexistuje, a podľa nich sú názory Trenbertha neprijateľné a niektorí navrhli, aby bol odvolaný z medzinárodného panelu pre klimatickú zmenu. „Útoky na moju osobu sú namierené s cieľom môjho odstránenia alebo rezignácie,“ hovorí Trenberth. Na stránkach New Scientist pokračuje Fred Pearce
Hmmm, zase niečo pre škaredých “alarmistov”, ale nepočúvajte ich, na konci článku sa dozviete prečo je dobré, že emisie CO2 rastú!!
Nedá mi to… aj keď predpokladám, že zdravý rozum zvíťazí, predsa len musím reagovať na výroky niektorých ľudí... lebo, ako sa zdá, klimatológovia nám plánujú zakázať jesť fazule!! Nepočuli ste o tom??? Tak rýchlo rýchlo, musíme niečo robiť. Lets debunk the global warming flaw!
Väčšina debát točiacich sa okolo klimatickej zmeny medzi širokou verejnosťou (na blogoch a pod.) je do veľkej miery odlišuje od debát na vedeckej úrovni (konferencie, vedecké publikácie a pod.). Verejnosť často kladie zdanlivo jednoduché otázky (ako napríklad percentuálny podiel vodnej pary na (celkovom) skleníkovom efekte), čo sa na prvý pohľad zdá ako dôležité v otázkach vplyvu človeka na klimatický systém. Vo vedeckej komunite však sa diskusie na tieto „jednoduché“ otázky zväčša nevedú, ale debatuje sa o jemnostiach, ktoré sa na verejnosť často ani nedostanú. Jednou z takýchto otázok je aj, koľko percent z oteplenia v 20. storočí (t.j. 0.6°C) je možné prisúdiť na vrub ľuďmi vypusteného CO2? Je to priama otázka, a na prvý pohľad jenoduchá, avšak odpoveď na ňu vôbec nie je jednoznačná. Klimatológ Gavin Schmidt z NASA na svojom blogu pokračuje...
Grónsky ľadovec sa možno topí až tri krát rýchlejšie, ako sa predpokladalo podľa doterajších meraní. Odhaľujú to satelitné merania vychádzajúce zo zmien v gravitácii. Podľa tímu amerických vedcov z Texaskej Univerzity sa od apríla 2002 do novembra 2005 uvoľnilo do mora každý rok približne 239 kilometrov kubických. Zdá sa, že topenie sa urýchlilo v posledných 18 mesiacoch, najmä v juhovýchodnej časti Grónska.
Nedávno sa v mnohých novinách objavili články informujúce o prebiehajúcom suchu v Amazónii. Práve bol totiž ukončený experiment vedcov z Woods Hole Research Center (www.whrc.og), ktorý sa zaoberá účinkom sucha na dažďový les. K tomu použili veľmi veľký, vodu neprepúšťajúci stan, aby zabránili prenikaniu vody k stromom (http://www.whrc.org/pressroom/press_releases/PR-2005-03-21-Drydown.htm). To, ako novinári informovali o tomto výskume rozoberá klimatológ Gavin Schmidt z NASA na www.realclimate.org, k nemu dodávam vlastný krátky komentár na konci. (v pôvodnom článku a diskusii k nemu nájdete množstvo užitočných odkazov na danú problematiku)
Raz teplo, raz zima. Prečo robiť paniku? Teplo tu už bolo. Aj zima tu už bola.. Žeby len ľudia nejako menej vydržali ako v minulosti? Snažíme sa pretvoriť si prírodu na svoj obraz? Nedáme jej dýchať? Vadí nám menej, ako -20 stupňov a viac ako +30? Sme viac zhýčkaní blahobytom, ako to bolo minulosti? Máme sklon tendenciu zabúdať z minulosti to zlé, a pamätať si to dobré? Záplavy tu už boli. Aj požiare tu už boli. Prečo chceme predpovedať, čo bude, keď ani nevieme, čo je? Je to správne?
Stále viac sa v diskusiách o klimatickej zmene objavuje pojem „bod zlomu“ (angl. „tipping point“). Kedysi sa toto spojenie neobjavovalo takmer vôbec, teraz ho možno nájsť v každom článku. Bez ohľadu na módne trendy, je tento koncept (bodov zlomu) známy už dlho. . Myšlienka spočíva v tom, že v nelineárnych systémoch, kam klimatický systém bezpochyby patrí, spôsobí malá odchýlka od daného stavu najprv malú zmenu, ale v určitom „bode zlomu“ dôjde k výrazným zmenám, a systém nadobudne novú rovnováhu. Takýto princíp je nevyhnutne spojený s existenciou pozitívnych spätných väzieb, a niekedy sa tiež vzťahuje k násobným „atraktorom“ (to znamená, že v akomkoľvek čase môžu existovať dva rôzne stavy,a blízko prechodu môže systém rýchlo predchádzať z jedného stavu do druhého). Iný prípad „bodu zlomu“ môže nastať, keď niektorý z parametrov v nelineárnom systéme kolíše, a daný aktraktor zmení svoju povahu, alebo zmizne. Článok je prebratý z portálu www.realclimate.org
Klimatický systém Zeme prechádza rýchlou zmenou ukončujúcu chladnejšie obdobie, ktoré sa začalo pred 5200 rokmi náhlym studeným obdobím v trópoch a počas ktorého sa začali budovať mestá, počítať kalendár a bola zaznamenaná biblická potopa, uzatvára jeden z predných odborníkov na ľadovce.
Beringovo more, jedno z najbohatších krmovísk veľrýb, mrožov, a morských vtákov sa otepľuje do tej miery, že núti zvieratá sa adaptovať, alebo budú trpieť následkami. Beringovo more je sa nachádza medzi Sibírom a Aljaškou nad Aleutskými ostrovmi. Jeho severná časť je za obvyklých okolností pokrytá ľadom približne sedem mesiacov v roku. Teraz však je vo všeobecnosti ľadu menej, a sezónne topenie sa začína na jar skôr, povedala Jacqueline Grebmeier, morská ekologička z university of Tennessee v Knoxville. (článok prebratý z National Geographic)
To, že ubúda arktický ľad, to je väčšine ľudí asi dobre známe. Menej známe je už to, akou rýchlosťou tento ľad ubúda a že sa tento trend zrýchľuje, je známe už asi menej. Spoľahlivé záznamy o ploche ľadovej pokrývky na Severnej pologuli máme od roku 1979 pomocou satelitních meraní. Rýchlosť tohoto poklesu sa bohužiaľ zvyšuje. Už druhý rok po sebe sa nepodarilo obnoviť ľadovú pokrývku a zvýšili sa obavy o oveľa rýchlejší nástup nezvratnej zmeny, ako sa doteraz predpokladalo.
Milióny akrov hustých kanadských zelených lesov sa premieňajú na červených poslov smrti. Požiera ich nenásytný chrobák, ktorého populácie prekvitajú vplyvom teplejšieho počasia a znamená skazu pre viac stromov ako ťažba či lesné požiare. (článok prebratý a upravený z časopisu Washinton Post)
Námet na tento článok čerpám z jednej nedávnej debaty pri sobotňajšom obede s kamarátom v Českých Budějoviciach. Bavili sme sa o tom, či je lepšie začať znižovať emisie CO2, čo som tvrdil ja, alebo či je lepšie vysádzať stromy...
Pretože stále existujú skeptici, ktorí tvrdia, že globálne otepľovanie a jeho príčina v narastajúcej koncentrácii je mýtus, poprípade slabo podložená hypotéza ponúkam všetkým, ktorí sa domnievajú, že je to tak, stávku.
