Alena Hegenbartová
Oči...
Kráčam ulicou... Stretám mnoho ľudí, stretajú sa nám oči a rozmýšľam... Nikdy ich už nestretnem, nikdy viac nebudem mať možnosť ich spoznať. A čo ak to bol práve niekto, ktorý by do môjho života priniesol svetlo, radosť...?

Kráčam ulicou... Stretám mnoho ľudí, stretajú sa nám oči a rozmýšľam... Nikdy ich už nestretnem, nikdy viac nebudem mať možnosť ich spoznať. A čo ak to bol práve niekto, ktorý by do môjho života priniesol svetlo, radosť...?

Hľadám, hľadám, ale kde nič, tu nič...

Sestra do mňa hustí, že sa mám dať ostrihať... Koniec koncov, nebola som u kaderníčky dobrý trištvrte rok, tak súhlasím... Objedná má k super kaderníčke, tri týždne dopredu...

Už od detstva ma prenasleduje nutkanie, robiť všetko správne... Nie, niesom perfekcionista, ale asi idealista...

Odkedy si pamätám, nikdy som nedokázala urobiť niečo bez toho, aby som si to najskôr nepremyslela. Áno, priznávam, som rozmýšľajúci človek... Niekedy až príliš... Nedokážem hocičo povedať, aby som najskôr nerozanalyzovala všetky možné varianty pochopenia, čo chcem povedať, ako to chcem povedať, prečo, s akým zámerom, čo tým sledujem, ako to druhý príjme, či ho to neurazí, ako to môže pochopiť, vysvetliť si to...

Zatváram oči... Slnko mi svieti do tváre. S úsmevom absorbujem vzácne teplo.

Človek... Kto je človek? Prchavý odraz molekúl, atómov, kvarkov v kúsku svetla...?

Tretí Newtonov zákon hovorí, že pôsobenie telies je vždy vzájomné a súčasne vzniká aj zaniká. Teda že každá akcia vyvolá reakciu... Ale môže vzniknúť reakcia bez akcie?