Alena Hegenbartová
náhoda...?
V posledných dňoch som o tomto viackrát rozmýšľala a aj viacero ľudí ma priviedlo k tomu, rozmýšľať nad náhodou, jej existenciou, či neexistenciou...
V posledných dňoch som o tomto viackrát rozmýšľala a aj viacero ľudí ma priviedlo k tomu, rozmýšľať nad náhodou, jej existenciou, či neexistenciou...
Bola som včera na svadbe a som si na pamiatku vzala jednu ružičku z ikebany... Nakoľko ma veľmi fascinovala(čo mňa kvety asi vždy...), tak som urobila taký menší fotoshooting;)
Vybrala som sa včera do našej záhrady a zobrala som si foťák...
Vraj som si pomýlila školu. Ja, ekonómka študujúca na technickej univerzite...
Mám rada dni, keď som plná energie, keď cítim, že žijem. Dni keď ide všetko tak ako má, keď svieti slnko tak ako vonku, tak aj vnútri vo mne a vtedy celá moja vnútorná energia preniká aj na povrch, len sa usmievam a teším zo života.
Keď je človek dieťaťom, chce za každú cenu dospieť, chce byť už veľký, aby mohol robiť veci, ktoré robia veľkí, aby mal práva, aké majú veľkí a nemusel stále len poslúchať svojich rodičov. Teší sa do školy, lebo vtedy prichádza nejaká zmena, nové prostredie, nové privilégia, nové vymoženosti (a samozrejme aj povinnosti, ale máloktoré dieťa to dokáže vnímať pred tým, ako je už „v tom“, vo víre vzdelávania, ktoré keď už raz začne, tak skoro neskončí. A radosť samozrejme pominie skôr, ako sa človek nazdá...
Už dlho ma fascinuje moja ruka, teda mňa fascinujú vlastne všetky ruky. Som asi zaťažená na ruky...
Dieťaťu na základnej škole povedia, že neexistuje odmocnina zo záporného čísla... Neskôr, na strednej škole sa dozvie, že ona vlastne existuje, len nie v obore reálnych čísel, no fajn, tak čo už, musí predýchať a žiť ďalej...
Ležím v posteli, mám zapálenú čokoládovú sviečku a píšem tento článok...
Do svojich devätnástich rokov som nevypila ani kvapku alkoholu...
V stredu večer som sa rozhodla, že pôjdem vo štvrtok na ples UPCKE...
Jedna myšlienka mi chodí po rozume. Jeden človek mi v poslednej dobe povedal, aké je blbé sa na niečo silne naviazať, lebo je ťažké, keď to potom stratí...
Tak teda sa zobúdzam, je nedeľa ráno 7:30, zvoní mi budík a musím vstávať...
Zostala som na internáte cez víkend, že sa teda budem učiť, lebo keď musíš, tak musíš...
Sedím, ležím na posteli, comp na kolenách a pekne krásne maniačim, však tradične...
Človek ani nemusí dlho hľadať a ďaleko chodiť, aby objavil niečo krásne.....