Emília Andrejová
"Nasaď si čierne okuliare"
Poradil mi a mal pravdu. Mala som ich mať na očiach od samého narodenia. Svet nie je ružový, tak neviem, prečo si ho my, romanticky založení jedinci, tak vykresľujeme.
Zoznam článkov blogera
Emília Andrejová
Akože English is easy....
Akože som bola včera na jednom predstavení....a akože dosť fasa to bolo....normálne, že plné hladisko ľudí, chápeš, a všetci sa akože nenormálne, ale fakt nenormálne bavili...tak hovorím, akože, vieš ty čo? Vieš ty čo? Akože ideš na to...A ja ti poviem jednu dóležitú životnú pravdu....keď nepoznáš tie cudzie jazyky...
Emília Andrejová
Láska je error v reále
alebo „rozlúčka s tvojou virtuálnou realitou“ V knihe by bolo napísané „venované osemročnému tieňu na sietnici“, ale...
Emília Andrejová
Predsa(vzatie) tento rok?
Inšpiráciu som ani nemusela hľadať tak ďaleko. Prišiel s ňou jeden môj známy, ktorému to nevyšlo. - Mal som tri predsavzatia – dobre sa narodiť, dobre sa oženiť a dobre si nažívať. To prvé mi vyšlo, to druhé nie...
Emília Andrejová
Starší si to vždy vyžerie...
Už kvôli nej ani nespávam. Doteraz som žila v naivnej predstave, že to malé stvorenie, po ktorom som tak túžila, zostane navždy rovnaké. Prečo musí byť dnešná „evolúcia“ taká rýchla?
Emília Andrejová
Blog o nose
„Môj nos, ten tvor, čo všade chodí o 15 sekúnd skôr“ - povedal včera Cyrano z Bergeracu. Prepáčte, že som si to požičala, ale môj nos mi nedovolí začať inak.
Emília Andrejová
Keď sa niet čoho chytiť...
Ráno v MHD. Jeden spoj nestihneš, druhý mešká. Mal ísť o 5 minút, ale nešiel. Povieš si, nič nové pod slnkom, a čakáš ďalej. Okolo teba prefrčí už štvrtý spoj s nesprávnym číslom a ten tvoj stále nikde. Keď sa konečne objaví v zákrute, ďakuješ tomu hore za spasenie pred mrazom a pokúšaš sa s ďalšími desiatimi natlačiť do nenatlačiteľného priestoru. Ale aj to je na niečo dobré...
Emília Andrejová
Hlavne nech je kam písať
Som fascinovaná diármi. Diárik, diár, denníček, ... Dokázala by som si v nich listovať celé hodiny. Na tomto svete ma fascinuje skutočne mnoho vecí, ale nič ma tak nevzrušuje (nič nie nikto :) ako nepopísaný list v diári. Vždy na začiatku roku si predstavím, ako asi bude vyzerať o pár mesiacov a aké veľkolepé finále to bude na konci roka, keď už bude celý popísaný, tak trochu obšúchaný, tu a tam z neho budú trčať krikľavé nálepky post-it s dôležitými poznámkami a celý bude krásne nafúknutý od toho množstva slov a ďalších drobností, ktoré sa mi do neho podarí napchať.
