Ľudia majú neuveriteľnú schopnosť pripísať všetko, čo bolo napísané autorovi, že to na vlastnej koži aj sám prežil. Prehliadajú schopnosť vnímania, pozorovania sveta a pretransformovania ho do viet s úmyslom pomôcť druhým. Ale na druhej strane sa mi dobre zaspáva s pomyslením, že ostatok sveta na mňa myslí. Cudzí ľudia o mne vedia všetko, teda aj to, čo neviem ani ja sám. Ďakujem im teda za ich všemocnú starostlivosť! Buďte všetci šťastní, prajem Vám to z celého môjho srdca. Hirax <a data-cke-saved-href="http://blueboard.cz/anketa_0.php?id=754643" href="http://blueboard.cz/anketa_0.php?id=754643">Anketa</a> od <a data-cke-saved-href="http://blueboard.cz/" href="http://blueboard.cz/">BlueBoard.cz</a> Zoznam autorových rubrík: Vždy pripravený!, Šlabikár šťastia 3., Šlabikár šťastia 1., Šlabikár šťastia 2., Vzťahy (Úvahy), Tak plače a smeje sa život, Zachráňte malého Paľka!, Po stopách komedianta, Sárka Ráchel Baričáková, Sex (Úvahy), NEVERŠOVAČKY (Básne), PRÍBEH MUŽA (Básne a piesne), SEKUNDU PRED ZBLÁZNENÍM (Román, KÝM NÁS LÁSKA NEROZDELÍ (Román, RAZ AJ V PEKLE VYJDE SLNKO/Rom, ČESKÁ REPUBLIKA (CESTOPIS), EGYPT (Cestopis), Ekvádor (Cestopis), ETIÓPIA (Cestopis), FRANCÚZSKO (Cestopis), INDIA (Cestopis), JORDÁNSKO (CESTOPIS), KOSTARIKA (Cestopis), Mexiko (Cestopis), Nový Zéland (Cestopis), PANAMA (Cestopis), POĽSKO (Cestopis), SLOVENSKO (Cestopis), THAJSKO (Cestopis), USA (Cestopis), VIETNAM (CESTOPIS)
Kráčal som naším námestím. Bol obyčajný všedný pracovný deň doobeda, ale ulice boli plné, ako keby tu zavládol komunizmus. Áno, našimi pionierskymi vedúcimi tak krásne opísaný čas, keď už ľudia nemusia pracovať a peniaze strácajú
V bare nás už čakal Mat s Veronikou, Smajlo s Tinkou a Steve. Posledný menovaný nemal družku. Pred rokom sa rozišiel s partnerkou a odvtedy sa už na nikoho neviazal. Staral sa o svoj biznis a ten mu šiel vynikajúco. Každého pol ro
Život okolo mňa nabral otáčky automatickej práčky. Ja som sa dal opäť dokopy s Nikou a tá poslala do čava jeba z lesa. Mat sa rozišiel s Naďou a tá mi za to napísala túto smsku: „Vždy som Ťa mala za dobrého, ale trochu zvláštneho
Stretli sme sa v jednom bare kúsok od môjho bytu. Mala na sebe vysoké čižmičky v ktorých sa strácali moderné obtiahnuté džíny. Jej riťka v tých rifliach vyzerala ako pečiatka na dvojbodku. Z hlbokého výstrihu jej žmurkali opálené
Zavolal som Matovi. Bol to skutočný realista. Len ten ma mohol vyliečiť. „Poď na pivo. Musím sa vykecať.“ „Aléé, veľký Klever potrebuje pomoc? Hmhm, to sa muselo niečo stať,“ polemizoval Mat. „Trošku som sa chytil s mamou,“ pokúša
Volal mi brat. Vraj či som nezabudol, že mama má zajtra sviatok. „Kdežééé Peťo,“ odpovedal som vehementne, „na mamine meniny ja nikdy nezabúdam.“ „Klever, mama má zajtra štyridsať deväť rokov.“ „Veď ja viem, len som žartoval.“ Bol
Zobudili ma policajti. Vraj nech nepohoršujem okolie. Slnko už bolo za polovicou svojej každodennej púte, mohlo byť okolo druhej až štvrtej poobede. „Vstávajte občan!“ kričal na mňa nejaký tieň z okienka policajného auta. „Čo... č
Keď zavreli náš bar, pohli sme sa k najbližšej diskotéke. Tam ešte nalievali. Smajla nechceli pustiť dnu. Ani sa nečudujem, ledva na tých svojich špajdličkách stál. To by ani tak nevadilo, veď ani ja som nechodil ako inštruktor le
„Dobrý deň, tu je Klever. Prosím vás, môžete mi dať Smajla?“ „Ahoj Klever. Prídete zasa o tri dni, ako minulý týždeň?“ spýtala sa Smajlova mamina. „Nie, nie, to určite nie. Trošku sme vtedy oslavovali, ale dnes to nepreženieme, sľ
Vstal som ešte za tmy. Došuchtal som sa k oknu a sadol si na parapetnú dosku. Bola mi zima. Na tele aj na duši. Cez žalúzie som pozoroval tých anonymných susedov, ako sadajú do svojich krvopotne vydretých moderných áut a ponáhľajú
Tí tučniačikovia mali modré pery. Nespievali žiadne super chytľavé reklamné refrény na nemecké jogurty. Z papuliek im vytekala nafta. Už si nikdy nebudú v návale lásky dávať zobáčikmi zamilované ťuk ťuky. Triasli sa od bolesti. Bo
