Ľudia majú neuveriteľnú schopnosť pripísať všetko, čo bolo napísané autorovi, že to na vlastnej koži aj sám prežil. Prehliadajú schopnosť vnímania, pozorovania sveta a pretransformovania ho do viet s úmyslom pomôcť druhým. Ale na druhej strane sa mi dobre zaspáva s pomyslením, že ostatok sveta na mňa myslí. Cudzí ľudia o mne vedia všetko, teda aj to, čo neviem ani ja sám. Ďakujem im teda za ich všemocnú starostlivosť! Buďte všetci šťastní, prajem Vám to z celého môjho srdca. Hirax <a data-cke-saved-href="http://blueboard.cz/anketa_0.php?id=754643" href="http://blueboard.cz/anketa_0.php?id=754643">Anketa</a> od <a data-cke-saved-href="http://blueboard.cz/" href="http://blueboard.cz/">BlueBoard.cz</a> Zoznam autorových rubrík: Vždy pripravený!, Šlabikár šťastia 3., Šlabikár šťastia 1., Šlabikár šťastia 2., Vzťahy (Úvahy), Tak plače a smeje sa život, Zachráňte malého Paľka!, Po stopách komedianta, Sárka Ráchel Baričáková, Sex (Úvahy), NEVERŠOVAČKY (Básne), PRÍBEH MUŽA (Básne a piesne), SEKUNDU PRED ZBLÁZNENÍM (Román, KÝM NÁS LÁSKA NEROZDELÍ (Román, RAZ AJ V PEKLE VYJDE SLNKO/Rom, ČESKÁ REPUBLIKA (CESTOPIS), EGYPT (Cestopis), Ekvádor (Cestopis), ETIÓPIA (Cestopis), FRANCÚZSKO (Cestopis), INDIA (Cestopis), JORDÁNSKO (CESTOPIS), KOSTARIKA (Cestopis), Mexiko (Cestopis), Nový Zéland (Cestopis), PANAMA (Cestopis), POĽSKO (Cestopis), SLOVENSKO (Cestopis), THAJSKO (Cestopis), USA (Cestopis), VIETNAM (CESTOPIS)
Zoznam článkov blogera
Pavel Baričák
Keď za jeden deň zažijete toľko, čo doma za pol roka - Etiópia (05)
Deň pred výletom do chrámu Debre Damo som sa bol spýtať na autobus do Aksumu. Povedali mi, že ide vždy ráno o piatej. O pol piatej ráno som teda moje telo nekompromisne vykopal z postele a nadobro sa zbalil. Bol som celý doštípaný od bĺch. Antimoskyto krém, ktorý som si kúpil v Indii, zaberal len na komáre. Celú noc mi bzučali okolo hlavy, ale ani raz neďobli. Neviem, čo do toho tí žltí ľudkovia dávajú, ale fungovalo to. Len nie na blchy. Ani neviem, akým zázrakom sa mi v to ráno podarilo jednu vysypať z nohavíc. Bez zľutovania som s ňou jemným pritlačením zmapoval podlahu. Pochopil som, že ak ide o prežitie, všetky budhistické pravidlá idú bokom.
Pavel Baričák
Ďalšie chrámy a prvé pravdy o Etiópii - Etiópia (04.)
Ráno predpokladám, že prenajaté auto z agentúry bude meškať, a tak sa zaspatý motkám po izbe. No neubehnú ani tri minúty od dohodnutého času a pred hotelom niekto trúbi. Letím dole, ospravedlňujem sa dvom domácim, ktorí ma budú sprevádzať, a sadám do auta. Chcem využiť ich prítomnosť, a tak ideme okolo stanice, kde sa za mňa pýtajú, kedy na druhý deň ráno vyráža prvý autobus do mesta Adwa. Zajtra mám v pláne chrám Debre Damo, ktorý je odtiaľto vzdialený 80 kilometrov, a potom sa ešte presunúť do mesta Aksum. Ak to mám všetko stihnúť, musím byť pred piatou ráno na stanici.
Pavel Baričák
Rané kresťanské chrámy - Etiópia (03.)
Mobil mi vyzváňa dve minúty po štvrtej. Radšej by som oral, ako vstával, ale ináč sa nedá. Balenie je skôr hádzanie ako nejaké logicky triedené zadeľovanie. Keby ma videla priateľka, bije ma palicou, ale cestovanie osamote má aj svoje výhody. Ešte sa zohnem pod posteľ, či nenechávam hotelovým zamestnancom nejaký dar, ktorý by mi pri cestovaní mohol veľmi chýbať, a potom už schádzam dole schodmi, prekračujem spiaceho vrátnika, ktorý vlastným telom bráni budovu pred útokom z vonka, a vychádzam pred hotel. Tma ešte skrýva špinu a prach ulíc, ovzdušiu vládne príjemný raňajší chládok. Napriek tomu sa šerom mihá až prekvapivý počet postavičiek zahalených v bielych plachtách. Neviem, kam tie postavy idú, ale vychutnávam si tento silný mystický obraz. Ani tento výjav zo starej Biblie však nič nemení na tom, že dohodnutý taxikár mešká už sedem minút. Neľakám sa, pretože hlavnou ulicou kde-tu prefrčí modrá trojkolka.
Pavel Baričák
Etiópia (02.) - (Ne)skutočný stret s Afrikou
Ukazujú mi izbu, ktorá komfort nikdy v živote nevidela a nikdy asi ani neuvidí. Jedna obitá skriňa, posteľ, nočný stolík, stolička. Čo mi to pripomína? Áááá, prvú svetovú vojnu. Konkrétne čiernobiely film o osudoch dobrého vojaka Švejka. Koberec malý, špinavý. Posledné prídavné meno sa hodí aj na posteľné obliečky a plachtu. Cena za noc je 70 birrov, teda 4 eurá (všetky orientačné sumy v eurách sú v celej knihe počítané vtedajšími kurzami, poznámka autora). Tri roky starý anglicky písaný sprievodca vravel niečo o 40 birroch. „Asi inflácia. Alebo zdraželi. Alebo ma vyrobili? Na druhej strane - čo by som čakal? Oheň v chladničke? Veď je to zadarmo," karhá ma vnútro.
Pavel Baričák
Etiópia (01.) - Ako sa Slovák Paľko Sraľko do Afriky vybral
Ľudia sa ma často pýtajú, prečo cestujem. Odpoveď je jednoduchá - čo krajina, to búranie množstva pravidiel usadených v našom vnútri. Zákonov, Matrixov a zabehnutých systémov, ktoré v nás fungujú ako nahnevané výkričníky. Sledujú nás, trestajú, spútavajú. Stačí však pár hodín letu cez hory do iného štátu (myslím, samozrejme, diametrálne odlišného, ako je Slovensko, takže na svojej lietajúcej metle nastavte minimálne mód „mimo Európu") a neplatí nič. Našťastie. Očistná kúra a zmeny toku energie sa môžu začať.
Pavel Baričák
Vietnam (15.) - deti
Posledný diel foto seriálu z Vietnamu nevenujem nikomu inému ako deťom. Tým čistým dušiam, ktoré ešte neriešia, ibá "sú".
Pavel Baričák
Vietnam (14.) - flóra
V predposlednom vietnamskom fotopríbehu sa vraciam k stromom, rastlinám a umeniu domácich aranžovať túto pozemskú zelenú manu.
Pavel Baričák
Vietnam (13.) - fauna
Dnes toho moc k danej téme nenapíšem. Väčšina záberov je zo zoologockej záhrady z oblasti Mekong Delty. Hmm, vlastne ani neviem, či sa to dá nazvať ZOO-om. Klietky zhrdzavené, areál schátralý, zvieratá unavené teplom... A množstvo hadov, pretože ZOO zároveň slúžila aj ako výskumná stanica, ktorá odoberala týmto zvieratám jed potrebný na výrobu liekov a iných vecí. Ale nebojte, prvá polovička záberov bola získaná poctivo počas cestovania :-)
Pavel Baričák
Vietnam (12.) - mesto Da Lat
Da Lat - prezývaný tiež ako mesto večnej jari - sa nachádza v oblasti Centrálnej vysočiny. Nájdete tu niekoľko palácov, z ktorých najznámejší je Letný palác cisára Bao Daie (posledného cisára Vietnamu), ktorý bol postavený v roku 1933. V Da Late môžete navštíviť aj pagody Linh Son a Linh Phong. Vznikli v 30. a 40. rokoch a vyznačujú sa udržiavaným okolím, ktoré lahodí oku. My sme zbehli aj dva vodopády v okolí, prazvláštny dom, ktorý stavala vietnamská architektka (študovala v Rusku, už má cez 70 rokov a chýba jej dostavať poslednú tretinu uletenej budovy), previezli sme sa dlhočiznou lanovkou, ktorá ponúka úžasný výhľad na cele toto prekrásne okolie.
Pavel Baričák
Vietnam (11.) - pláže a more
Z východnej strany obmýva Vietnam Južné čínske more. Ja osobne som navštívil len južné pláže, ktoré boli pokryté bielym pieskom a chránené pred výkyvmi teplôt piesočnými dunami. Preto tam (aj v období dažďov) prší málokedy. Síce sa nedalo potápať, ale v čase, keď severnejšie prší, tvoria sa veľké vlny vďaka ktorým sa tam schádzajú surferi zo všetkých strán sveta. Pláže lákajú aj milovníkov windsurfingu a kitesurfingu. Naopak, vietor je nepríjemný pre pasívnych milovníkov odpočinku. Nie je to veru nič príjemné, keď máte všade piesok...
reklama
Pavel Baričák
Z Grécka cez Balatón k Hitlerovi (alebo vysvetlite mi to)
Televízor pozerám minimálne. Ak áno, zaspávame s priateľkou pri dokumentárnych filmoch o prírode, alebo si pozrieme vytipovaný film (najčastejšie alternatívneho charakteru). Keď sa však občas stretnem so správami, automaticky sa m
Pavel Baričák
Vietnam (10.) - krajina
Taká obrovská krajina, akou Vietnam bezpochyby je, musí mať taktiež aj tisícku rôznych tvári. Tu je pár oblekov v akých sa ukázala mne - vyschnutá, púštna, posiata množstvom hrobov, zelená, džungľovitá, hornatá, chudobná, tichá...
Pavel Baričák
Vietnam (9.) - ľudia
Akí sú vietnamskí ľudia? Milí, pokorní, pracovití a väčšinou chudobní. Nevedia po anglicky, ale napriek tomu sa vám budú snažiť poradiť. Ktorí majú to šťastie a môžu podnikať v turistickej oblasti (reštaurácia, obchodík, služby), začínajú sa mať trošku lepšie. Áno, Vietnam mi pripomínal obdobie tesne pred nežnou revolúciou - drvivá väčšina obyvateľstva je na tom sociálne rovnako, republika sa snaží byť naklonená podnikaniu. Vyzvedal som aj náladu voči Američanom a odpoveď ma prekvapila: "My chceme mier. Čo bolo, to bolo. Sú vítaní. Všetci. Naša krajina je nádherná, nech sa príde pozrieť celý svet." Pochopili. Turisti sú peniaze...
Pavel Baričák
Vydal som blogerke knihu a je mi veľkou cťou
Precestoval som s batohom takmer pol zemegule. V Indii, Etiópii a v iných afrických krajinách som pochopil, že nám z vodovodov tečie zlato. Tieto krajiny ma naučili zatvárať kohútiky, dokonca aj po druhých. Nie, nemá to nič s
Pavel Baričák
Vietnam (8.) - vodopády
Pri dnešných fotopotulkách Vietnamom sa dostaneme k trom vodopádom. Hneď ten prvý dokonale vyplnil vetu o tom, že cesta je cieľ, pretože červenobiele skaly v kontraste s modrou oblohou a zelenými palmami vysoko prevýšili malý vodopádik na konci cesty. Ostatné dva boli mohutné a krásne. Niekomu by snáď vadilo množstvo turistov, ktoré k nim nahnali turistické autobusy, ale to im ani zďaleka nemohlo ubrať z ich čara.
